Ide o zážitok, ktorý do Tatranskej Polianky privádza aj ľudí, ktorí bežne až tak výtvarnému umeniu neholdujú. Rovnako stovky detí, ktoré by inak do galérie vstúpili asi až v neskoršom veku.

V čom spočíva to čaro oproti bežným výstavám? V Poliankove si do ruky zoberiete tablet s nainštalovanou aplikáciou. Namierite ho k obrazu a na obrazovke začne akoby pokračovať jeho príbeh. Postavy a zvieratá sa začnú hýbať, rôzne predmety lietať, premiestňovať sa, či pribúdať.

Zavolal mu spolužiak

Popradského výtvarníka Korenka pre projekt oslovil jeho spolužiak Marián Aštáry, jeden z dvojice zakladateľov Poliankova a Tricklandie. „Či by sme neurobili takú výstavu, kde by som dal svoje maľby a tricklanďácki grafici ich cez aplikáciu dajú do pohybu. Samozrejme, že som súhlasil,“ spomína.

Voľná ruka

Ľuboš grafikovi do práce nehovoril. „Mal úplne voľnú ruku, nápady som s ním nekonzultoval. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé. Pri abstraktnejších obrazoch som sa mohol dozvedieť, čo v nich ľudia vidia a ako ich vnímajú,“ vyznáva sa Korenko.

Azda najväčšie prekvapenie zažil pri svojom obľúbenom Van Goghovi, keď sa za ním v pozadí na poli objavil traktor. Grafik Ľuboš Bukovinský reaguje, že strojom chcel vyjadriť kontrast dneška a minulosti. Dostať nápad bola tá ľahšia časť projektu. „Fuška bola neskôr technicky veci dokončiť v programoch. Ľubo Korenko ale poskytol inšpiratívne podklady,“ hovorí Bukovinský.

Deti majú Fénixa

Korenkovi sa páčia aj ďalšie pohyblivé výtvory, ako vták Fénix začne lietať, popradské námestie ožívať zeleňou, ako sa vlk na obraze rozbehne. Dodáva, že návštevníci sa veľmi dožadujú aj pohybov ženy na obraze „Nahá Maja“. „Keby aspoň žmurkla okom. Som zvedavý, čo vymyslia pri tejto maľbe,“ smeje sa.

Novinky v januári

Dobrá správa znie, že na výstave pribudnú ďalšie „pohyblivé“ obrazy. „Chceme sa zamerať ešte viac na tatranské motívy. Napríklad na chaty, aby výstava ladila s miestom,“ prezrádza Korenko. Tatranská Polianka je totiž východzím miestom túr na Sliezsky dom a Gerlach. Možnosť spojiť horský výlet s návštevou digitálnej galérie je akousi DNA Poliankova. V budúcnosti Korenko nevylučuje podobný projekt aj v 3D.

Ľuba povzbudzujú ohlasy. „Mám informácie, že ľudia sa z výstavy tešia. Ukazuje sa, že takéto formáty veľmi približujú umenie ľuďom.“ Páči sa mu, že otvorenie Poliankova oživuje život v Tatranskej Polianke.

Ako sa rodí nápad?

Autori nevedia o podobnej výstave inde vo svete. Je dosť možné, že Tatranci vymysleli nový výtvarný podžáner. „Tieto aplikácie sa nazývajú rozšírená realita. My sme ich videli v marketingu, napríklad pri prezentácii stavebných projektov. Tá naša inovácia je asi v tom, že nás ich napadlo využiť aj pri umení,“ hovorí zakladateľ Tricklandie Marián Bizub.

Impulzom pre vznik Ľubošovej výstavy boli tiež skúsenosti zo smokoveckej Tricklandie. „Tam sme videli, ako to skvelo funguje. Mobil má dnes každý. Pomocou neho sa ľudia radi zapájajú do výstavy cez technológie, ktoré sú im blízke,“ spresnil Marián Bizub.

Popri Korenkovej výstave „Tajný svet v obrazoch“ v Poliankove túto zimu nájdete aj „Dialóg s Planétou.“ Expozícia nás pomocou digitálnych vizualizácií uvádza do filmovej tvorby Pavla Barabáša.

Kto je Ľubo Korenko?

• Vyštudoval dizajn na Fakulte umení v Košiciach pod vedením docenta Tadeusza Blonského.
• Istý čas tvoril a vystavoval v britskej umeleckej skupine Warwickshire Artists.
• Jeho obľúbeným médiom je akvarel.

Text a foto: Tomáš Tišťan

The post Viete ako rozhýbať obrázok? V Tatrách vám to ukážu. appeared first on Modrá Lanovka.

Veľkú stopu v histórii a súčasnosti Tatier zanechávajú ale aj iné národnosti. Už len preto, že ide o hraničné hory, bolo tomu tak odpradávna.

Modrú Lanovku dlhodobo fascinovali tieto tatranské príbehy, kde sa spoločne stretávali Slováci, Nemci, Maďari, Poliaci, Gorali, …, a hútala, ako ich viac poodkryť pred súčasníkmi.

Keď Fond pre podporu národnostných menšín spustil podporu projektov pre periodickú tlač s cieľom podporiť porozumenie voči národnostným menšinám, nápad špeciálnej tématickej prílohy „Kopce, ktoré nás spájajú“ bol na svete.

Pre tých, ktorí nemajú cestu do Tatier alebo si nestihnú vyzdvihnúť jesenné číslo, si TU môžu stiahnuť si PDF verziu tejto prílohy.

Čaká vás zaujímavé čítanie.

Vydanie prílohy finančne podporil:

Komentár k titulnej foto:
Horskí nosiči Slovák Vojto a Čech Samo si na trase podávajú ruky. Ako hory dokážu ľudí spájať, vidíme v Tatrách na každom kroku.

The post Spoznajme ďalšiu dimenziu hôr appeared first on Modrá Lanovka.

Veď o prenájom chaty je vždy početný záujem.

Hneď o tri sekundy neskôr sa objavili aj zdravé obavy zo zodpovednosti, ako zvládne všetky úlohy, spojené s vedením jednej z najznámejších chát.

Dnes po takmer troch rokoch Modrej Lanovke rozpráva, ako to všetko zvládla, čo sa podarilo a čo ešte na chate pripravujú.

Splnený sen. Dominika je na chate už tri roky.

Ešte zaujímavejšie, Dominika sa delí aj s pocitmi a zážitkami zo života na takom super výnimočnom mieste. Tak, že po jej rozprávaní máte chuť obuť topánky, alebo lyžiarky a vybehnúť „hore“.

Čo Dominiku v úlohe chatárky najviac prekvapilo?

„Že ten život tu a to všetko bude až také krásne, to som neverila,“ úprimne sa vyznáva.

„Bola to pre mňa úplná zmena života.“

Dominikinu radosť možno rozmeniť do štyroch slov. Zima, lyže a divá príroda.

Minulú zimu tu bol sneh od októbra do apríla. „Mohla som teda lyžovať šesť mesiacov, čo ti viac treba??“

Netreba dodávať, aké krásne lyžiarske zjazdy ponúka okolie chaty.

K tomu navyše má Zbojníčka ešte jeden malý bonus. „Na lyžiach sa pohodlne dostaneš z chaty až na Magistrálu. Z iných chát sa nevyhneš úsekom, kde treba isté kaskadérske kúsky,“ vysvetľuje.

Divočina
„Niekedy chcem byť trocha sama a tu mi stačí odbehnúť a mám čo chcem,“ opisuje ďalší dôvod, prečo ju život na chate robí šťastnou. Obľúbených miest v okolí chaty má niekoľko. S jedným sa delí so starým kamzíkom samotárom.

     Nádherná a krásna divočina

80 % roboty sú „neviditeľné“ veci

Ak by u niekoho tieto vyznania vyvolali dojem, že život na Zbojníčke je romantická idylka, presný opak je pravdou. Väčšinu času zaberie robota a riešenie problémov. Na idylky ostáva čas až po šichte.

„Mnoho ľudí si myslí, že gro mojej práce spočíva v príprave jedál, obsluhy a poskytovania ubytovania. 80 % toho, čo musím robiť, sú ale pre ľudí neviditeľné veci, ktoré umožňujú chod chaty,“ hovorí.

Keď vietor sfúkol solárne panely, museli ich zbierať v doline a zháňať nové. S vodou musia narábať opatrne, aby chata neostala bez nej. Dominike a jej tímu sa podarilo vymeniť predný obklad chaty, teraz čaká na opravu zadná stena a strešné okná.

„Tieto veci sa môžu niekomu javiť ako drobnosti, ale ak do chaty v zime zafúka sneh, je z toho hneď voda a veľmi zle,“ vysvetľuje.

      Jeden z príkladov „vecí z 80%“ je aj nový drevený obklad

Roman Zbojník. Zoznámte sa!

S Dominikou na chatu prišiel aj pes Roman. Tí, ktorí mali tú česť, vedia, že je to veľká osobnosť.

„Myslím, že pes na chatu patrí.“ hovorí Dominika. Vie aj pomôcť.

Najmä v zimnej hmle sa veľa ľudí zatúla na ceste Generálom. „Neodbočia do hangu, ale idú rovno.“ Často naši chlapi idú týmto ľuďom na pomoc a Roman im pomôže trafiť na chatu, keď je veľmi zle.

Popri týchto „úlohách“ si Roman život na chate extrémne vychutnáva. Rád sa odfotí s turistami, alebo len tak kontroluje okolie, či je všetko v poriadku.

Keď mu je dlho a túži po dievčenskej spoločnosti, vie sa i vypýtať do doliny, alebo na výlet na Hrebienok. „Nerobí to ale často, na chate je najradšej. Rok prežil so mnou i na Trangoške pod Ďumbierom, tam si zvykol na výšky,“ smeje sa Dominika.

Tým, čím sa mnohé psy nemôžu pochváliť, je vlastný facebookovský profil! Má už cez 300 priateľov. Delí sa tam o svoje letné horolezecké a skialpinistické zážitky.

      Roman má rád horskú romatiku,
    Ale aj zimné a letné túry

„Odľahčíme prírodu“

Z väčších projektov, ktoré zmenia Zbojníčku tak, ako ju poznáme dnes, je rekonštrukcia záchodov.

Terajší systém ovláda len gravitačná sila. „Nový projekt prinesie čističku. Väčšie kamene preosejú bioodpad cez menšie a menšie a až ten sa bude potom môcť vybrať a zviesť do doliny,“ vysvetľuje rozdiel.

„Odľahčíme takto prírodu a to je veľmi dôležité,“ dodala chatárka.

    Záchod v tejto podobe bude čoskoro minulosťou. O záchodoch sa v Tatrách hovorí často.

Zbojníckej chate vládne fazuľová

Kým napríklad na chate pri Zelenom plese je legendárnou jej kapustnica, na Zbojníčke sa ňou stala fazuľová polievka.

„Dlho sme čakali, ktoré jedlo preberie toto žezlo, až ľuďom zachutila práve fazuľová,“ hovorí chatárka.

Aj keď nechce prezradiť presný recept, aký pomer zemiakov a fazule ju robí tak chutnou, netreba byť šéfkuchár, aby ste uhádli jej tajomstvo.

V polievke nájdete super veľké dávky fazule, zemiakov, petržlenu, mrkvy, prerastenej slaniny, korenín a klobásy. Množstvo dobrých prísad ju robí mňam!

Navyše, po vylezení na chatu kvalitnejšie proteínové palivo pre ďalšiu cestu ani nemôžete získať!

Dezert
Osobné odporúčanie chatárky Dominiky ale smeruje k inej pochúťke. „Ja mám rada naše lokše umiesené z domáceho cesta. Či už slanú, alebo sladkú verziu si dávam niekedy za odmenu,“ smeje sa.

Čo sa na chate Dominika naučila?

Trpezlivosti.

„Pred chatou som bola veľmi netrpezlivý typ, tá ma ale naučila, že tu nič neurýchliš. Tu si nedovolím riešiť veci horúcou hlavou, na niekoho kričať. Skôr naopak, radšej štyrikrát niečo skontrolujem, a potom režem.“

Takisto zistila, čo znamená rýchla spätná väzba za to, čo urobíš. „Prichádza okamžite. Ak nemáš rád kritiku, na chate pôsobiť nemôžeš,“ pokračuje ďalej.

S tým súvisí ďalšie chatové pravidlo, podľa ktorého dennodenne koná: „Chata ti neodpustí nič.“

„Ak by sme pred zimou neskontrolovali veci, na ktorých sme závislí, v zime by sa to už nedalo napraviť. Napríklad agregát. Ak by sme niečo zanedbali a pokazil by sa, v snehu sa náhradný vyniesť hore nedá a vrtuľníky majú v tomto období kvôli odpočinku zvierat zákaz lietať,“ uvádza len jeden príklad z niekoľkých.

Dominika na svoj tím na chate nedá dopustiť. Hovorí, že pre život chaty je dobrá partia najdôležitejšia vec.

Zimomriavkový zážitok?

Áno, mám taký.

Raz prišli takí neznámi „týpci“, tu vedľa chaty rozložili nástroje a začali hrať. Slovenskú hymnu. Tu, v tomto prostredí naživo.

Boli to brutálne zimomriavky.

     Zimomriavky vie spôsobiť aj zvon známej kaplnky.

Zbojnícka chata a krásny moment?

Zažila ho už trikrát. Opakuje sa každý rok.

Ako aj na iných tatranských chatách, pár týždňov sa k chate vôbec nedostane slnko.

Tak potom občas za ním idú. „Ale predstav si ten prvý moment, keď otvoríš dvere chaty a slnko je už tu. Ty sa nemusíš presúvať za slnkom na kopec a kávu si celá natešená vychutnáš už na slnku pri chate!“

         V zime musí byť nosičov náklad ľahší.

Chodí aj na iné chaty?

S kolegami chatármi sa stretáva najmä na výročných schôdzach, či niekde náhodne, napríklad v banke.

Ako turistka pozná a má rada všetky tatranské chaty, na Zamkovského dokonca pracovala.

Špeciálne slovo chce ale prehodiť o jednej. „Chata Plesnivec je trocha mimo hlavných trás a aj pre ten menší ruch ju mám veľmi rada.“

Veľmi sa jej páči, že keď na Zbojníckej je už sneh, na Plesnivci ešte nájde farebnú jeseň. „Aj keď minulú jeseň, keď som na chate prenocovala, práve cez noc napadlo 20 centi,“ usmieva sa.

Tipy na výlet od Zbojníckej chaty od chatárky Dominiky:

Bežné túry:

Bielovodská dolina v októbri

Ja ju milujem špeciálne na jeseň, jednak sa až vtedy tam dostanem, ale najmä jesenná príroda je očarujúca. Takisto v nej nájdeš viac ticha a menej turistickej premávky.

Keď ťa kamzíci majú na „háku“

Nezabudnem, ako celou dolinou aj okolo mňa raz preleteli páriace sa kamzíky. Jednak som ostala paf z tej rýchlosti, akou dokážu trieliť a tiež sa mi celkom páčilo, ako ma mali úplne na „háku“ 🙂

Túry s horským vodcom, alebo preukazom horolezca:

„Mám rada túry na Svišťový štít a Hranatú vežu. Ak ideš z chaty, výhodou sú krátke nástupy.“

Kto je Dominika Dojczöová?

• 30 ročná chatárka, aj oficiálne najkrajšia vo Veľkej Studenej doline
• pochádza z Piešťan, o ktorých hovorí, že sa s Tatrami skvelo dopĺňajú a v niečom aj podobajú
• vyštudovaná fyzioterapeutička
• miluje lezenie, tri roky pôsobila na lezeckej stene v Bratislave
• má rada rock a jazz, malé koncerty na živo
• Ak vám je jej priezvisko povedomé, áno, ide o príbuznú známeho horolezca Attillu Dejczöho. 
• 

The post Chatárka Dominika rozpráva o živote na Zbojníckej chate appeared first on Modrá Lanovka.

Mnohí by čakali v horách možno iný šport. O žiadnu náhodu ale nejde, do hry tu vstúpili lyžiari.

Pomôžme si jednou spomienkou z detstva.

Lukáš Klein. Klubová jednotka TK Vysoké Tatry.

Videli ste film Hráči z Indiany? Tatranci práve zažili jeden podobný na vlastnej koži.

Dodnes si pamätám, ako nám telocvikár Ján „Buby“ Scholtz na ZŠ púšťal film s Genom Hackmanom Hráči z Indiany.

Išlo o extrémne emotívny príbeh, ako basketbalové mužstvo z malého mestečka, na ktoré by nik nevsadil, vyhralo Majstrovstvá Indiany.

Z klubovne sme odchádzali s otvorenými ústami. Film bol vskutku silný. Veď koľko filmov si pamätáte spred 30 rokov?

Michal Pažický. Bojoval ako drak.

Tenisová extraliga a TK Vysoké Tatry

A tu po čase vidím podobný príbeh, ale naživo. Pre Tenisový Klub Vysoké Tatry som pred rokom začal písať klubový web. Najmä, aby sme motivovali malé deti a dávali im ešte väčšiu chuť športovať.

A teraz je veru o čom písať. Päť odchovancov a členov nášho klubu vyhralo v tenisovej extralige strieborné medaily! Tenisti z malého klubu z 3,8 tisícového mesta.

Osud strieborných medailí. Človek sa z nich naplno teší až na druhý deň.

Teniscentrum Tatranská Lomnica

Súčasná klubová jednotka Lukáš Klein (443) a Mišo Pažický (566), Dominik Šproch (1565) , Juraj Simčák (1614), Matúš Hadidom.

Súčasťou medailového tímu je aj český legionár Jardo Pospíšil (115). Nehrajúcim kapitánom je Peter Simčák.

Číslo v zátvorke uvádza najlepšie umiestnenie v kariére ATP.

Dominik Šproch tiež tvrdo bojoval. K víťaznému zápasu mal veľmi blízko.

Extraligu chlapci hrali vo farbách sesterského klubu TK Spišská Nová Ves. Aj preto, že nemáme vlastné kurty, vhodné pre ligovú súťaž. I tak sme siahali na zlato! 🙂

Jardo Pospíšil. Náš český legionár.

Radosť už prišla, keď sme 4:3 porazili silnú Trnavu s Andrejom Martinom. Znova kontrast a symbolika. Trnava je klub s najlepším vybavením. K dispozícii má 16 antukových dvorcov.

Juraj Simčák. Vo finále ho boli povzbudiť aj deti, ktorých trénuje.

A potom prišlo veľké finále proti STU Bratislava s viacerými reprezentantmi. Zápasy s ňou boli tiež tesné, ale prehrali sme 5:0. Aj tak úspech.

Mnohí by čakali tatranský triumf pri lyžovaní, bežkách, lezení. Prečo práve tenis?

Vôbec nejde o náhodu. Naopak, striebro je výsledkom mnohých rokov.

Žampa, Černický, Pavlovič, Ondrovič, …

Klubový tenis v Tatrách začala partia okolo Jula Černického, Jara Petrovského, Ruda Pavloviča, Františka Žampu, Jozefa Valkošáka st., Gaba Ondroviča a ďalších.

Jozef Valkošák so synom Jožkom v časoch vzniku klubu.

Z Lomnického sedla na kurty

Talentované deti získali práve zo svahov. Ako hovorí prvá tatranská extraligistka Andrea Petrovská, v lete lyžiari nemali veľa možností trénovať, preto hrali tenis. V jej prípade až tak, že sa z neho nakoniec stal jej prvý šport. Hoci v lyžovaní vyhrala majstrovstvá republiky.

                                  Andrea Petrovská na slávnej Pardubickej juniorke.

Tenis nie sú len športové víťazstvá. Hocijaký klubový šport deťom výrazne obohatí detstvo. Niekedy pomôže i k špičkovému vzdelaniu. Napríklad mnohí naši hráči hrajú americké univerzitné súťaže.

Avšak víťazstvá sú korenie, ktoré to všetko poháňa a oživuje. Inšpiruje. Robí radosť 🙂

Tomáš Tišťan

The post Tatry zažívajú svoju tenisovú rozprávku appeared first on Modrá Lanovka.

Chata pri Zelenom plese v zime

V zime sa ku Chate pri Zelenemom plese až tak veľa ľudí nevyberá. Nenechajte sa ale pomýliť! Ide o fascinujúcu túru, keď tatranskú divočinu cítiť ešte intenzívnejšie.

Aj pre to ticho a menší počet ľudí.

Ak sa k tomu od -ky dozviete pár zaujímavostí zo života chaty, váš zimný zážitok bude ešte bohatší 🙂

    Časť úseku cesty ku Chate pri Zelenom plese v zime zmení i polohu.

Ani jeden slnečný lúč!

Chata pri Zelenom plese v zime zažíva u nás nezvyčajný fenomén, známy skôr z nórskych fjordov. Od októbra do marca na ňu nezasvieti ani jeden slnečný lúč.

„Vtedy si uvedomím, že slnko nie je pre nás len to fyzikálne teplo, ale naozaj aj životodarná energia, ktorá ovplyvňuje naše nálady a elán,“ hovorí chatár tejto chaty Tomáš Petrík.

Jedných dychom ale dodáva, že upadanie do depresií jeho tímu nehrozí. „Hoci slnko nezasvieti, je blízko. Stačí zobrať pásy a vyjsť sto metrov, alebo zísť dole, čo jednoducho kvôli množstvu vecí musíme.“

Tomáša fascinuje „náhlosť“, akou sa na chatu vracia. „Celú zimu nezasvieti a 28. februára akoby z ničoho nič vhupne do kuchyne na celých desať minút a do jedálne ešte na dlhšie.“

Hoci je nadohľad, do 28. februára sa Chata pri Zelenom plese nedotkne ani jedného slnečného lúča.

Príhoda, na ktorú nezabudnem

Po otázke, na akú zimnú príhodu nezabudne, sa Tomáš Petrík zamyslel, aby zo seba o chvíľu vydal silnú výpoveď.

„Poriadal sa u nás memoriál na pamiatku poľského záchranára Bartka Olszańskiego. Zavalila ho lavína pri záchrannej akcii týždeň pred svadbou,“ hovorí Tomáš. Jeho vtedajšia nastávajúca Marysza sa neskôr vydala. Dnes má dieťa, na organizovaní memoriálu sa ale aktívne podieľa.

„S manželom a bábom išli na Bielu vodu na lyžiach, zobral som im preto na skútri zhora všetky veci,“ pokračuje v rozprávaní. Ako som ich vyložil, začali sme sa lúčiť. „Podal som im ruku, pobozkal líce a … v tom na mňa Marysza skríkla, že Gorali sa bozkávajú TRZY RAZY, trikrát!“ spresňuje Tomáš Petrík. Na jedno, na druhé líce a ústa. Pridal som teda ďalšie bozky, zasmiali sme sa na tom, nasadol na skúter a vyštartoval ku chate.

Mikrosekundy
„A tu úplne náhle pred Šalviovým prameňom „švaclo“ päť stromov. Jeden prekrýval špičku môjho skútra. Nebol to bežný pád stromov, ten som videl viackrát, tu sa odrhlo bralo, bol to moment,“ spomína. Tomáš sa otočil a o minútu bol znova pri Goraloch, plný emócií ďakoval. „Boli to tie tri sekundy zdržania kvôli bozkom, ktoré mi zachránili život, bez akejkoľvek pochybnosti.“ Dnes už s nádychom humoru hovorí, že sú veru dôvody zachovávať ľudové zvyky.

   V zime môže byť aj cesta dolu výrazne rýchlejšia. Stačí sa „šmyknúť“ na lyžiach.

Bruno je azda najfotografovanejším psom v krajine. Po účinkovaní v TV reportáži Jána Tribulu mu navyše chodia ponuky na rodičovstvo. Na jar sa však dočká stálej partnerky, ktorá sa na chatu nasťahuje. Samotu predsa nemá nik rád.
   Ak sa na Chatu pri Zelenom plese vyberiete so svojím psíkom, hoc akokoľvek je malý, Bruno sa s ním bude chcieť hrať. 

„Nič dokonalejšie ako lopata ešte nevzniklo“

Top činnosťou v zime na chate rpi zelenom plese je „lopatovanie“ snehu. Nejde tu o nejaké zametanie pred dverami, ale razenie 4-kilometrového úseku.

„Cestu ku chate treba prekopať po každom vetre a snežení,“ spresňuje Tomáš Petrík. A nie len tak hocijako. Snežný skúter a jeho sánky potrebujú dokonalú rovnú plochu. Strata kondičky ľuďom z chaty nehrozí.

Skúšali i 20 fréz rôznych druhov. „Dali nám ich tu na testy, ale zistili sme, že pre chatu nič dokonalejšie ako lopata zatiaľ nevzniklo,“ hovorí Tomáš Petrík. Stroje sú totiž navrhnuté na odstránenie snehu od asfaltu. Na chate však kvôli lyžiarom, skialpinistom, hikerom a skútru potrebujú zachovať hrubší snežný povrch.

Skúšali 20 modelov fréz, Chata pri Zelenom plese ale zatiaľ dáva zelenú lopate. 

Voda zo Zeleného plesa

Ak si z leta pamätáte nenapodobiteľnú zelenú farbu plesa a v zime miesto nej vidíte len snehové pole, vedzte, že v zime máte časť vody z plesa v čaji, alebo kapustovej polievke. „V lete zachytávame vodu z prameňa z Červenej dolinky, jeho potôčik cez zimu ale zamrzne. Do vodojemu preto teraz čerpáme vodu z plesa,“ vysvetľuje chatár. Zelené pleso a jeho voda je známa extrémnou čistotou. Môže za ňu aj ekosystém potôčikov zo štyroch okolitých dolín, ktorých voda sa do plesa dostáva podzemnými kanálmi.

Tatranský chatový čaj ako prvá pomoc v zime po príchode. Navyše je varený z čírej vody Zeleného plesa. 

Kuchyňa v chate má radšej vlastné, ako chémiu

Zima mení aj jedálny lístok chaty. „Kozí šalát ti dnes neponúknem, lebo kozy v zime jednoducho nedoja. Pre ten istý dôvod nemáme v zime ani bryndzové halušky,“ vysvetľuje chatár Petrík. Radšej počká, akoby mal používať potravinové náhrady a polotovary. „Zo zásady robíme všetko z čerstvých surovín a sami. Darí sa nám to na 95 percent, i koláče a štrúdle máme naše,“ povedal Tomáš Petrík. O to viac vás zimné jedlá na chate zahrejú.

 Tento pohľad do kuchyne Brnčalky z druhej strany väčšina z nás nepozná.

Ak sa hrozíte éčok, na Chate pri Zelenom plese môžete jesť s radosťou.


Mišo. Rozumie, že kuchyňa je základ. Pozrite si týždenný jedálny lístok Chaty pri Zelenom pelse.
Ak sa v kuchyni usmieva šéf, všetko je v poriadku.
Petríkova kapustnica chutí vskutku ako domáca a miesto 300 ml z jedálneho lístka sa vám v tanieri objaví pollitra. „Keď už niektorí jednotlivci občas šomrú na chatové ceny, chceme, aby dostali za ne to najlepšie a aj veľa,“ smeje sa chatár. Pre mnohých už len ona samotná je veľkou motiváciou vybehnúť hore. 

Tomáš Petrík: Je to bobor horolezec

V Zelenom plese zo živočíchov žije len žiabronôžka arktická a, …posledné roky aj bobor. Prvý, ktorý sa nasťahoval, sa stal miláčikom chaty pri Zelenom plese. Do nádržky elektrárne, v ktorej kvôli odtoku takmer nezamŕza voda, sa chodil kúpať. „Užíval si to, predvádzal sa, všetci sme si ho filmovali,“ spomína Tomáš Petrík. O to bola smutnejšia správa nájdenia jeho 26-kilového tela na dne jazera pri výskume.

Teraz sa ale pri chate objavil nový špecialista. „Tento dokonca obhrýza kosodrevinu, pričom bobrom by mali chutiť len listnáče,“ hovorí Tomáš. Vskutku sa zamýšľa a čuduje, čo ho ku chate zlákalo. „Musí byť fanatik turista alebo horolezec, lebo ťahať sa k nám osem kilometrov, kde naozaj okrem pár malých osík nič nemá. V každom prípade sa tešíme na zoznámenie!“

Ani Chata pri Zelenom plese sa nemôže vyhnúť papierovačkám.

Chatár má ale výhodu, že od papierov môže utiecť na prestávku priamo do „rozprávky.“ 

Z chaty zmizne zvuk agregátov

Čo po zime? Veľkou novinkou Chaty pri zelenom plese sú štyri nové vodné turbíny. „Počas leta tak z doliny zmizne počas dňa zvuk naftových agregátov vyrábajúcich elektrinu,“ oznamuje novinku chatár. Tomášovi sa darí plniť plán obnovy chaty, ktorý si dal pri jej prevzatí pred 7 rokmi. Vynovené sú záchody, jedáleň, kuchyňa, systém skladov, izby pre osadenstvo. Veľký význam prikladá práve poslednému. „Ak bývaš v škaredom, prečo by si mal niečo pekné tvoriť a robiť?“ Chatu najbližšie čaká ešte zateplenie vonkajšieho skeletu a okien. Tie sa naposledy obnovovali ešte v roku 1990.

Tu sa uchyľuje po smene tím Chaty pri Zelenom plese. Obnova ubytovne pre zamestnancov bola podľa Petríka popri kuchyni najdôležitejšou.

   
Slávny „PUCH“ a skúter sa pri zásobovaní skvelo dopĺňajú. Ako pri topení snehu mení polohu snežná čiara, s ňou sa smerom hore posúva miesto výmeny nákladu z rakúskeho gazíka na skúter, až auto preberie celú trasu.

Tomáš Petrík diskutuje s horolezcom Marošom Kočanom o ich spoločnej vášni. O horolezeckej časti svojho života sa Tomáš nedávno rozhovoril pre magazín eMontana.

Chata pri Zelenom plese: A čo tak na záver rozlúčiť sa zimnou foto idylkou?

Môže vás tiež zaujímať:
– Zápisník chatára Petríka: Zo Chamonix rovno k nám
– Ako sa na Zelenom plese objavil anjel?

The post „Goralské bozky mi zachránili život“ appeared first on Modrá Lanovka.

O sile internetu sme počuli všetci. Ak ho však zažijeme na vlastnej koži, údiv je intenzívnejší.

Ján Slavkovský prevádzkuje v Hornom Smokovci penzión Partizán hostelového typu.

Jeden deň dostal objednávku od čerstvo vyštudovaného lekára z Tajvanu Lee Hou Jou-a.

„Rodičia mu po skončení školy dali príspevok na cestu okolo sveta, majú tam taký zvyk,“ hovorí Ján.

Lee Hou-Jou navštívil Tatry a napísal o nich dlhý blog s množstvom fotografií. 

Keď mladý Lee potreboval v Krakove prečkať jeden deň na letecký prestup, rozhodol sa, že radšej zamieri do Tatier.

„Niekde tam videl obrázky Tatier, na bookingu si u mňa objednal izbu na jeden deň,“ spomína Slavkovský.

Ján Slavkovský a Lee si ako „batôžkoví“ cestovatelia názorovo padli do oka. Ani jeden však ešte netušil, aký vplyv bude mať čerstvo zverejnený blog v čínštine.

Najskôr šok, potom blog

Mladého Tajvanca Tatry očarili. „Bol z nich úplne v šoku, lebo vôbec netušil, že tu máme takú prírodu a hory. Slovensko, ak vôbec, sa v Ázii spomína iba so Saganom, hokejom, alebo politikou,“ hovorí Slavkovský. O prírode nevie nik.

Lee si razom predĺžil pobyt na týždeň. Pochodil viacero túr. V jesennom studenom počasí sa v krátkych nohaviciach napríklad vybral na Skalnaté Pleso. „Povedal, že je na zimu zvyknutý. Keby som mu ale po príchode nedal silný tatranský čaj, ktovie, akoby ten deň skončil,“ smeje sa Slavkovský.

Lee sa okrem prírodných krás sústredil aj na praktické info. Ako napríklad môže Číňan porozumieť takémuto cestovnému poriadku, s ktorým má problém i nejeden Slovák? 🙂 

Väčšinu snímok blogu však zachytávajú prírodné krásy Tatier.

Z rôznych uhlov.

A tu to všetko začalo
Už v Tatrách Lee Jánovi povedal, že z pobytu napíše blog. Akú vlnu príchodov nových hostí ale vyvolá, ešte netušil ani jeden z nich.

50-násobný nárast
„Kým dovtedy sa u mňa ubytovali turisti z Ázie nanajvýš tak raz za rok, po zverejnení blogu minulý rok minimálne aspoň jeden každý týždeň,“ spresňuje. Chodia ľudia z Tajvanu, Singapuru a Číny. Z krajín, kde čítajú čínske texty.

Leeho Blog má však na svedomí príchod ľudí aj z iných krajín. Napríklad mladých volejbalistiek z Argentíny. „Žije tam veľa ľudí čínskeho pôvodu, blog sa tak dostal i k dievčatám,“ vysvetľuje Slavkovský.

Leeova kompozícia a fotografické oko ukazujú talent a kvalitu. Aj to podľa Slavkovského prispieva šíreniu informácií.

Prečo mal blog taký úspech?

Ján Slavkovský zásluhu pripisuje najmä trom faktorom.

1. Lee je milovník hôr, veľa cestuje. Jeho blog a sociálne siete majú preto veľa followerov, jeho texty ľudia zdieľajú.

2. Robí skvelé fotky. Kompozícia, koncept majú profesionálny vzhľad a ľudí oslovujú.

3. Blog je dlhý a detailný s množstvom praktických informácii o ubytovaní, doprave a iných detailoch.

Čo je lepšie ako platená reklama? Osobné odporúčanie študenta, ktorému dôverujú jeho rovesníci.

Jano Slavkovský si ako hotelier nevie turistov z Ázie vynachváliť.

„Sú veľmi slušní, nerobia žiadne problémy. Dokonca často nechcú nič jesť, našej strave nedôverujú,“ hovorí. Lee vodu z vodovodu ochutnal, až keď mu Ján ukázal, ako ju sám pije a nič sa mu nestane.

V slovenskom blogu by sa tieto snímky asi neobjavili. Pre tajvanské publikum je ale predaj alhoholu v potravinách veľkou kuriozitou. 

Dnes pol roka po zverejnení Leeho blogu v Slavkovského penzióne ľudia zo zahraničia tvoria až 80 percent všetkých ubytovaných. Vo väčšine tatranských hotelov, ak nerátame Čechov, pomer býva skôr opačný.

Takto vyzerá titulka článku o Tatrách v klasickej tajvanskej verzii čínskeho písma.

Podľa Slavkovského blog má aj sekundárne vplyvy.

„Hovorím o známom bookingu. Predpokladám, že jeho algoritmy zohľadňujú, skadiaľ si ľudia z neho objednávajú ubytovanie,“ dodáva. Tak, ako čoraz viac objednávok začalo prichádzať z iných kontinentov, veci sa začali nabaľovať.

„Ide o rôzne komentáre, recenzie, zdieľania na sociálnych sieťach. Tak aj na bookingu získal Ján Slavkovský označenie bestseller. Táto nálepka znova budí pozornosť ľudí s túžbou vyraziť na cesty.

Slavkovský nemá na booking také ťažké srdce kvôli platbe provízií ako niektorí kolegovia. „Ak si niekto myslí, že sa vie spropagovať na internete lepšie a lacnejšie, môže ísť tou cestou,“ hovorí.

Na druhej strane priznáva, že vyťažiť z bookingu maximum je hotová alchýmia a vyžaduje to istý čas. Ide o mix postupov a trikov, ako takmer pri každej internetovej platforme.

Ďalšie praktické info, treba prestúpiť na Štarte. Asi toto zdeľuje Lee svojím krajanom. 

Cestovať znamená i stopovať a spoznávať sa s ľuďmi. Pobyt v Slavkovského penzióne môže zaujať aj Slovákov. Môžu v ňom stretnúť a pokecať s ľuďmi z celého sveta. 

Kuriozity – Čo zaujalo naposledy Jána Slavkovského?

65-ročná Honkongčanka na ceste okolo sveta. „Udivil ma jej vek a že cestovala sama, keď som si spomenul na ľudí toho veku zo svojho okolia, ktorí takéto cesty nepodnikajú.“

Mierotvorca. Keď prišiel ukrajinský autobus a zistil, že v penzióne je ubytovaná ruská rodina, odmietol vstúpiť. Ján ich presvedčil, že na osobnej úrovni živiť donbaský konflikt nemá zmysel.

Zákaz politiky. Rozhovory o nej v penzióne zakazuje úplne. Nedávno totiž nastali hádky na tatranskej pôde aj medzi Španielmi z Madridu a Kataláncami z Barcelony.

The post Blog mladého Tajvančana mu posiela desiatky turistov appeared first on Modrá Lanovka.

Ako funguje Airbnb?

Fenomén ubytovania v súkromí cez platformy typu Airbnb, či Booking.com rastie každým rokom.

Na problém zaneprázdnenosti majiteľov apartmánov reagovala anglická firma Hostmaker.

Klasika. Ste pracujúci účtovník … Máte byt, chcete ho prenajímať cez Airbnb alebo Booking, avšak … Kvôli práci nemáte čas. Čakať na hostí s kľúčmi. Upratovať. Sledovať web a ceny, odpovedať na otázky záujemcov o ubytovanie.

A tu prišiel Hostmaker. Tieto všetky služby potrebné pre Airbnb urobí za vás. Za určitý poplatok, samozrejme.

To samo o sebe až na taký geniálny nápad nevyzerá.

To, čím prerazil v Londýne, Paríži, Barcelone je, že napriek poplatkom sa majiteľom bytov príjmy z prenájmu výrazne zvýšili. V niektorých prípadoch viac ako dvoj, či trojnásobne.

Najdôležitejšie je foto

Triky, ako tos Airbnb dosiahnuť, pritom nedrží v tajnosti.
Prejdime si ich jeden po druhom.

Asi nik nespadne z nôh, ak povieme, že dobrá foto rozhoduje, či si niekto vyberie ten či onen byt.

Po rozmenení na detaily to však začína byť vskutku zaujímavé. ň

Fotografie pred a po

Pozrite na tejto linke, na ľavej strane sú foto z mobilu, bežných foťákov od fotografov amatérov. Na pravej strane profesionálne foto, aké treba.

Právničke a majiteľke bytu Dee po zmene zlých fotiek za profesionálne (širokouhlé a svetlé v štýle hipsterov) zmenili reakcie na Airbnb takto:

Sedem dní so starými foto:
8 pozretí a 0 rezervácií

Sedem dní s novými foto:
23 pozretí a 4 rezervácie

Neoplatí sa dať hoci i sto eur fotografovi?

Takto väčšinou vyzerá fotografia z mobilu, či fotoaparátu, ak sa pre Airbnb nepoužije správna technika.

A takto, ak sa použije širokouhlý objektív, správne nastavenie parametrov v neautomatickom režime, svetlá, svietidlá, stojan, … . Klienti Airbnb reagujú výrazne odlišne.

Pri Airbnb treba meniť ceny!

Že na Silvestra je v Tatrách nocľah najdrahší a v apríli lacnejší, je stará známa vec.

Dennodenne
Hostmaker ale mení ceny neustále. Niekoľkokrát za týždeň, niekedy aj za deň. Sleduje konkurentov, obsadenosť, celkovú ponuku v danom meste. Čísla potom hodí do kalkulačky a zmení ceny. Navyšuje tým enormne zárobok majiteľovi bytu.

Zistil pritom, že čo najvyššia možná obsadenosť bytu niekedy vôbec nemusí byť cieľ číslo jeden.

Jedna majiteľka bytu rok po spustení zmien cien dosiahla nárast príjmu o 36 %  v mimosezóne, až o 217% v top sezóne!

V prípade Tatier kritérium tejto taktiky môže byť napríklad počasie. Je zapršaný týždeň a hmla, nižšie ceny. Slnko ako z obrázku, z pultových 25 eur zvýšime na 29. Babka k babce.

Oproti zmene fotiek je hranie sa s cenami taká malá veda. Pri nich Hostmaker už konkrétne rady nedáva. Spomína len svoj algoritmus.

Ak si ale prečítate sedem prípadových štúdií o cenách, začnete tušiť, o čom to asi je. Zvýšenie príjmov o stovky eur vás motivuje stráviť na Google nejaký čas hľadaním správnych algoritmov.

Už len vedomosť o veľkom vplyve zmeny cien na možný zisk Airbnb prináša veľkú výhodu oproti konkurentom.

Nezabudnite na Interierový dizajn!

Áno, hovoríme o interiérovom dizajne. Znova, nebude opisovať, čo uvádza Hostmaker.

Pozrite si foto pred/po v šiestich prípadových štúdiách o dizajne a pochopíte AKO a PREČO môže pár zmien znova násobne na Airbnb zvyšovať zárobky.

Tu sa objavuje ďalšia pointa. Vôbec netreba hneď utekať do Ikey, alebo za profesionálnym interiérovým architektom.

Investície do zmeny dizajnu môžu byť prekliato nízke. Len sa ním treba zoberať a neignorovať ho.

Do jednej hodiny

Na požiadavku hľadača ubytovania na Airbnb odpovedať do jednej hodiny. Vždy do jednej hodiny, ak skôr, ešte lepšie. Šance, že si zabookujú vás, sa znova veľmi zvyšujú.

No a potom už sa len s hosťom rozprávať, rozprávať, rozprávať, byť milý. To asi tiež vieme. Vďaka Airbnb a jeho systéme referencií to už ale máme každý deň i potvrdené štatistikami a dátami.

Nehovoriac o tom, že takto je to pre všetkých asi väčšia zábava 🙂

Modrá Lanovka verí, že tieto rady vás inšpirujú. Už len vo Vysokých Tatrách, napríklad v Tatranskej Lomnici, Smokovcoch, Ždiari je Airbnb veľmi rastúci fenomén.

Na tieto platformy a ich potenciál nedá napríklad dopustiť i majiteľ Penziónu Partizán. Hovorí, že na ne netreba nadávať, ale ich využiť a naučiť sa všetky triky.

The post Ako raketovo zvýšiť tržby z prenájmu izieb turistom? appeared first on Modrá Lanovka.

Ak ho náhodou nepoznáte, odporúčam zastaviť sa. Zmysel pre humor, postrehy o biznise a rozprávanie o Rusku stoja za to.

Ale o inom som chcel.

Pred piatimi rokmi mi dal ochutnať ukrajinský boršč. Odvtedy si pri skoro každej príležitosti nejaký objednám. Takmer vždy ale ostávam sklamaný. To nie je to, čo som jedol v Jasnej! Tak mi vtedy chutil!

Keď sme sa teraz po dlhom čase znova stretli, spontánne som sa spýtal, či možno prezradiť, ako sa ten jeho boršč robí. Keď povedal, že recept nie je tajný,  mala hneď nový príspevok.

Ako?
Na začiatok Mark upozorňuje, že boršč je sám o sebe vedná disciplína. Už len preto, že existuje 28 hlavných receptov od tradičného ruského po poltavský. Nehovoriac o ďalších stovkách ich variácií.

Mark vo svojej Ľudovej reštaurácii podáva Ukrajinský borčš. Tajomstvo jeho chuti ale spočíva v nezvyklej príprave.

Cviklu varí v šupke
1. „Na rozdiel od väčšiny kuchárov nesmažím cviklu na panvici, ale najskôr ju uvarím vo vode v šupke,“ prezrádza prvý krok, ktorý spôsobuje zásadný rozdiel.

2. Cviklu varí spolu s mäsom, ktoré tak nestráca farbu.

3. Do boršču dáva vždy tri druhy mäsa. Hovädzie, bravčové a baranie.
4. „V úplne rovnakom pomere, to je podstatné,“ spresňuje.

5. Tiež je dôležité, čo do boršču nedáte. „Prášky, prísady, bujóny, ocot sú v našej kuchyni striktne zakázané, logicky to platí i pre boršč,“ povedal. Ak treba niečo osladiť, použite radšej mrkvu. Ak niečomu pridať kyslosť, je tu paradajka.

6. Mark do borčšu nedáva ani zemiaky, hoci pri iných jedlách ich má rád. Smotanu dáva na oddelený tanierik, aby si jej každý dal množstvo podľa svoje chuti.

Kuchár Braňo Adamec. O príprave boršču z Jasnej hovorí, že je o tretinu náročnejšia ako bežného, čo sa týka úkonov, aj použitých surovín.

Ako Markov boršč finalizujeme?

7. Pridáme bielu papriku, paradajky, predtým uvarenú fazuľu, kapustu, mrkvu a už tiež uvarenú a od šupky očistenú cviklu. Do toho po dovarení pridáme kôprovú vňať a čerstvo pokrájaný struk cesnaku.

Tieto zdanlivo jednoduché postupy dodajú borčšu neopakovateľnú chuť. Stačí už len zobrať varechu a ísť na to!

Mark Blitstein. Hoci šéfuje veľkému biznisu, občas sám varí v kuchyni. Podľa neho manažér len tak naozaj spozná prevádzky a môže ich riadiť.

Boršč z Jasnej je zaujimavý aj pre fotografov. -ke pomohol a s fotením sa vyhral popradský fotograf Oliver Ondráš.

Text spísal Tomáš Tišťan.

The post 7 tajomstiev prípravy vynikajúceho boršča appeared first on Modrá Lanovka.

Kto:
Cenu udeľuje organizácia Luxury Travel Guide so sídlom v Anglicku. Okrem rebríčkov vydáva medzinárodné turistické katalógy v segmente luxusných hotelov.

Komu:
Erik Ševčík, zakladateľ cestovnej kancelárie Adventoura Tours.

Čo:
Adventure Tour Operator of the Year 2018. Voľným prekladom najlepšia incomingová (tá, ktorá k nám turistov dováža) cestovka roka. Cenu udeľujú pre každú krajinu v troch kategóriách. Najlepší hotel, najlepšia cestovná kancelária a najlepšia reštaurácia.

Erik sa z ceny teší. Hovorí o povzbudení do ďalšej roboty.

Aký význam má pre teba táto cena?
Takýchto cien sa v turizme udeľuje viacero, preto ju nepreceňujem, ale ani nepodceňujem. Vidím v nej ocenenie mojej práce, že to robíme asi dobre. Úprimne, už len množstvo likov a prianí k cene od ľudí na Facebooku ma veľmi potešilo.

Odporúčaš sa teda prihlasovať do takýchto súťaží?
Práveže ja som sa neprihlásil, sami si ma vybrali a vyhral som v dvojkolovom systéme. Aj to zvyšuje moju radosť, že sa vyberá na základe systému kritérií, nie je to nejaká miss sympatie.

Očakávaš od nej aj praktický marketingový úžitok?
Cena prináša i to, že sa s cestovkou objavím v katalógu pre rok 2018, ktorý LTA umiestňuje v hoteloch luxusných sietí. Znova, neznamená to, že teraz prestávam robiť svoj marketing, od katalógu očakávam maximálne 5 percent nových klientov, ale nie je zlé byť tam.

Mnohí si takéto ocenenia dávajú na svoje weby, jedálne lístky, vizitky, … tiež ju tak využiješ? Má to zmysel, prináša to úžitok?
Ale áno, patrí to k tomu. Logo ceny si dám k podpisu do emailu. Aj keď nie je to moja prvá cena a logá by v emaile nemali zaberať viac miesta ako samotný text (smiech).

Erikov koncept vyjadrujú dve slová: Dobrodružstvo a zábava.

V cestovke ponúkaš dobrodružné veci. Splavy na divokej vode, paragliding, jaskyniarstvo, lezenie, bear-watching, vodenie psieho záprahu na snehu, pivný okruh, … . Čo majú najviac radi klienti a čo ty?
Dosť sa to delí podľa ročných období a aj podľa profilu klientov, z akej krajiny sú a podobne. U mňa platí to isté, je pre mňa super, že aktivity neustále striedame a vždy robím čosi trocha iné. Vyhovuje to mojej povahe. Mám rád teda všetko (smiech …)

Vzhľadom na takúto ponuku, musí byť majiteľ zážitkovej cestovky zároveň aj extrémny športovec?
Práve to o mne vie veľmi málo ľudí. Jazdil som závodne cyklotrial, získal aj nejaké medaily z európskych pohárov. Šport ma naučil istý režim, robiť plánovanie, prípravy, čo som potom využil aj pri rozbehu cestovky.

Kedy si založil Adventouru?
No, už je to sedem rokov. Predtým som ešte lietal trocha po svete, čo tiež neskôr cestovke pomohlo.

Kde si bol a čo si robil?
Tri roky v Kalifornii a rok na Novom Zélande som ľudí učil lyžovať a snowbordovať. Pol roka som pôsobil v Južnej Afrike. Celý čas som bol v prostredí lyžiarskych stredísk.

Také dlhé pobyty ti pomohli aj v zvládnutí angličtiny?
Výrazne, ale aj v inom. Všímal som si, čo funguje a majú inde a u nás nie.

Čo to bolo?
Mňa najviac zaujala pohoda. Nebrať život tak stresovo ako u nás. Aj keď mi v cestovke niečo pre nejaký dôvod niekedy nevyjde, nechcem z toho robiť drámu, ideme ďalej (smiech …)

Adventoura, aspoň mne sa zdá, že si trafil názvom klinec po hlavičke. Šikovne vyjadruje, čím sa firma zaoberá … Bol práve toto zámer?
Nemám rád, keď zatracujú slovenčinu a používajú iba angličtinu, zároveň mi dávala zmysel nejaká kombinácia. Tak mi prišla na um práve Adventoura.

V Adventoure Erikovi občas pomôže manželka Zuzka.

Skadiaľ najviac chodia do Tatier klienti dobrodružno-zážitkovej turistiky?
V zime sú to ľudia zblízka, najmä Poliaci a Maďari a v zime z celého sveta.

Je to niečo logické a prirodzené? Alebo majú Tatry šancu aj v zime prilákať klientov zo vzdialenejšej cudziny?
Posledné roky mám aj v zime napríklad veľa Austrálčanov. Veľmi sa tešia snehu, staviame igloo, chodíme na psie záprahy. Každým rokom ale pribúda viac nových národností.

Akých?
Čoraz viac sa objavujú ľudia z Afriky, Indie, pre mňa sú dôležití klienti z USA. Takisto posledné letá si Tatry a Slovensko obľúbili Izraelčania.

Zvyknú mať na teba rozdielne požiadavky?
Kým Angličania odo mňa chcú, aby som im pripravil 90 percent programu, Izraelčania si veľa vecí vygooglia a mňa využijú len na 10 percent svojho času. A potom logicky, Američanov fascinujúco nadchne, keď im poviem, že tento hrad postavili v roku 1200 a Izraelčanov z púšte zase zelená lúka v Liptovskej Tepličke.

A napríklad Indovia?
Ja im dám zoznam fotografií aktivít a to, čo ich zaujme najviac, si potom vyberú.

Stále niečo iné. Vyhovuje to Erikovej povahe i klientom.

Aký marketing ti najlepšie funguje?
Prvé tri roky som si platil reklamu na Googli, ale teraz jednoznačne vyhráva odporúčanie z úst do úst. Keď moji klienti o mne rozprávajú svojim známym a kamarátom.

Predsa len, si výrazný na sociálnych sieťach. Natáčaš videá, fotíš, zdielaš, taguješ, mriežkuješ, čo sa len dá. Pomáha ti to?
Áno, na sociálnych sieťach treba byť, tak sa o tebe dozvie mnoho ľudí. Aj keď to už nestíham presne vyhodnocovať a merať,
ktorý post a video mal aký zásah a či mi priniesol nejakých klientov.

Čo je najdôležitejšie, aby ti sociálne siete prinášali úžitok?
Pravidelnosť. Nepotrebuješ vôbec dve hodiny denne, iba každý deň tam dať aspoň jednu nápaditú vecičku.

Odporučíš kolegom Tatrancom v tomto smere nejakú fintu?
Twitter, hoci u nás sa takmer nepoužíva, treba používať aj Twitter, ak niekto chce získať turistov i mimo strednej Európy. Všimol som si, že v Tatrách ho má iba päť hotelov, pritom ponúka veľké možnosti.

V čom pomáha?
Oproti facebooku na efektívne šírenie odkazu netreba nevyhnutne platenú reklamu. Odkaz, fotka, story sa dostane k rôznym ľuďom, ktorých nepoznáš. Je výborný na získavanie nových kontaktov. Naopak, na facebooku, ak oslovíš niekoho mimo svojich priateľov, považuje sa to za spam.

Pre ľudí z veľkých amerických a ázijských miest je zážitkom i obyčajné blato alebo vatrička v lese. Občas zaklopú ale i slovenskí, najmä firemní klienti.

Pri začiatkoch na Twitteri radíš preštudovať si najskôr nejakú teóriu, alebo hneď založiť účet a skúšať? Zaberie veľa času ho zvládnuť?
Twitter je ľahký. Treba si založiť účet a začať ho používať. Ak by sme ho v Tatrách používali viacerí, prinieslo by to synergický efekt. Odkazy, ktoré sa teraz dostanú k sto osobám, by sa tak dostali k 500. Ak treba ešte nejakú bližšiu radu, môže mi hocikto pokojne aj zavolať.

Čo je na podnikaní v turizme a Tatrách najťažšie?
Odvody, … (smiech). Aj kvôli nim prežiť prvé tri roky, počas ktorých sa potrebuješ rozbehnúť.

S turistami si každý deň. Máš nejaký zážitok, ktorý ti nezmizne z hlavy a vie pobaviť?
Turistov rád učím po slovensky. Základné slovíčka, ahoj, dobrý deň. Raz na ceste na Hrebienok som 25-člennej skupine kórejských turistov povedal, aby pozdravili oproti idúcej skupine Čechov. Česi boli z toho sprvoti trocha v šoku, ako ich naraz zdraví toľko Kórejcov, oni mali veľkú radosť, že takto mohli použiť naučené. Jedni aj druhí sa z toho smiali a mali veľkú zábavu.

Často vyvolávaš takýto situačný humor a príhody?
Áno, to je môj veľký zámer, aby bola na výletoch zábava a sranda. Na to som tu.

Ako fotograf Erik vymýšla trasy aj vášnivým fotografom. Steve a Lindsay prišli „loviť“ tatranské snímky z americkej Filadelfie.

Je podľa teba nejaký trh, pre ktorý by boli Tatry ideálne, ale zatiaľ z tej krajiny k nám ľudia nechodia?
Niekto možno takto nasilu a cielene bojuje o kontrakty, ja skôr vsádzam na prirodzenú cestu a šírenie informácii. V každom prípade ale o Slovensku stále nevedia milióny ľudí, ktorí by tu inak prišli. Naposledy mi aj klienti z Dubaja povedali to isté. O existencii Slovenska vôbec netušili, Tatry našli surfovaním na Google Earth. Tak našli aj hotel a ten im odporučil mňa.

To je zaujímavé, potenciál na získanie nových krajín asi teda Tatry majú.
Áno, majú. Ak by sa organizácie a firmy, pôsobiace v Tatrách viac vzájomne podporili, tak ani ten turista z Dubaja by si nás nemusel nájsť iba náhodne na Google Earth.

The post „Adventure Tour Operator“ roka je Popradčan! appeared first on Modrá Lanovka.

U nás pomerne neznámu technológiu „komínových“ záchodov v -ke predstavila vášnivá turistka a ochrankyňa prírody Alena Váradyová.

Článok vyvolal veľký ohlas. Pozrieť si ho môžete tu.

Vysvetľuje v ňom technické princípy, riziká a dôvody, prečo by pomohli práve Vysokým Tatrám.

Bolo preto zaujímavé počkať, čo povedia odborníci a kompetentní.

1. Správa TANAP-u
Šéf štátnych ochranárov zo Správy Tatranského národného parku Pavol Majko hovorí, že technológia je veľmi dobrá. V tatranských podmienkach by sa vskutku uplatnila.

„S komínovými záchodmi som sa už stretol. Videl som ich v národnom parku Kodiak na Aljaške, ale i v severnej Európe,“ hovorí o vlastnej skúsenosti.

Majko vidí v komínových záchodoch riešenie.

Spomína, že nových nápadov pribúda. „Zaujímavé na takýto účel sú aj solárne panely. Tie v záchode vysušia mokrú časť biologického odpadu. Sušina sa potom ľahšie odváža na kompost,“ spresňuje.

Problém vidí, prekvapenie …, v peniazoch. Štátna ochrana prírody nemá na takéto projekty prostriedky.

„Je to možno ďalší podnet na diskusiu o vyberaní vstupného. Ďalšou možnosťou je, aby projekt financovala samospráva, ktorá získava príjmy z cestovného ruchu alebo organizácie typu OO CR,“ povedal Majko.

Dodal, že pri povoľovacích projektoch sa snažia myslieť aj na záchody, prax však býva zložitejšia. Stotožňuje sa s nedostatočnosťou možností, ktoré ponúkajú plastové búdky. „Už len kapacitne nestíhajú,“ spresnil.

2. ŠL TANAP-u

V podobnom duchu na iniciatívu reagujú aj Štátne lesy TANAP-u, ktoré v Tatrách majú na starosti údržbu turistických chodníkov.

„Každý krok k tomu, aby Tatry boli čistejšie, vnímame pozitívne,“ spresňuje ich hovorkyňa Martina Petránová.

Upozorňuje ale, že komínové záchody sú využiteľné len na miestach, kam sa dá dostať vozidlom, ktoré by zabezpečilo odvoz fekálií. „Jedine, že by sa našiel iný spôsob znášania exkrementov. Napríklad turisti by boli natoľko uvedomelí, že by si ich sami zniesli nadol – tak ako je to v niektorých krajinách – alebo by túto „službu“ zabezpečovali nosiči,“ rozmýšľa nahlas.

Ako dlhodobé riešenie sa plastové toalety pre Tatry neukazuje ako dobré. Na frekventovanej Bielej vode je záchod navyše skrytý. Mnoho turistov o ňom nevie.

Nezahasuje iskru
Ani Štátne lesy TANAP-u teraz nemajú prostriedky na tento účel. „Ak by sa projekt komínových záchodov ukázal ako realizovateľný, otázky jeho financovania budú určite predmetom ďalšej diskusie zainteresovaných strán,“ nezhasína iskry nádeje.

Petránová potvrdzuje riziko dopadu fekálnych baktérií na životné prostredie a na človeka. „Pritom vôbec nezáleží na tom, či sa exkrementy nachádzajú v blízkosti turistických chodníkov alebo nie. Turisti by si mali uvedomovať tieto riziká a svojím správaním minimalizovať riziko kontaminácie pôdy či vody,“ povedala.

je hrdá, že môže pomôcť iniciatíve, ktoré si získava ohlas a má šancu vyriešiť problém.

Dodatok 20. novembra.
Za obce a mestá na podnety ku komínovým záchodom odpovedá viceprimátor Vysokých Tatier Jozef Janiga.

Podľa Janigu za dané územie je vždy zodpovedný správca alebo jeho majiteľ. „Na druhej strane sú ale po dohode s nimi pri riešení problémov ako je tento zodpovedné aj obce a takisto v nich pôsobiace podnikateľské a iné subjekty profitujúce z toho územia.“  Riešenie je teda vecou dohody. „Možností je viac, chce to len konštruktívny prístup,“ povedal.

The post Ochranárom sa “komínové” záchody páčia appeared first on Modrá Lanovka.