Nedá sa nevšimnúť. Od leta nás na Chate pri Zelenom plese víta a lúči sa s nami Anjel. Krásna drevená plastika. Ako sa ale na pleso dostal? Prečo prišiel? V jesennom zápisníku celý príbeh rozpráva Tomáš Petrík.

 

Zápisník chatára Tomáša Petríka

Keď sme sa pred dvomi rokmi rozhodli zmeniť nábytok jedálne tak, aby sa opticky zväčšil priestor a mierne i kapacita stolov s tým, že plochu miestnosti naozaj zväčšiť nemôžeš, s kamarátom stolárom Janom Čížikom sme dostali nápad.

Že dáme naše nákresy Jožkovi Hyžnému z Kežmarku. Nielenže je horolezec a miluje Tatry, ale je aj profesionálny interiérový dizajnér.

chatár Tomáš PetríkTomáš Petrík sa od tohto leta o zážitky z chaty delí aj s čitateľmi Modrej Lanovky.

 

A tu prišlo obrovské prekvapenie! Keď sme za ním prišli, vytiahol zo šuplíka načarbaný projekt, že už má dávno „Brnčalku“ spracovanú. Že ho vždy lákalo chatu vylepšiť, ale nechcel sa sám núkať.

Čo je podstatné, Jožkov projekt sa veľmi zlučoval s našimi predstavami, čo do praktického úžitku, aj estetiky.

Súčasťou projektu bol aj príchod na chatu v podobe oplotenia vrátane sochy anjela, ktorý nahrádzal niekdajšiu bránu do doliny.

Mňa to veľmi potešilo! Anjel totiž pre mňa nie je nejaký úzko náboženský motív, majú ho takmer všetky viery, ale všeobecný symbol takej tej pokory a sebauvedomenia.

 

V čom nám anjel pomôže?

A tá pokora a sebauvedomenie nám dnes ľuďom bytostne chýbajú a treba nám ich popripínať, aby sme sa vracali sami k sebe a našim koreňom.

Aby sme si uvedomili silu hôr a všetkého, čo k nim patrí a nešli len tvrdohlavo stále za svojimi záležitosťami.

Aby sme do hôr naozaj prichádzali trocha sa očistiť a na chvíľu vypnúť a nie neustále niečo riešiť.

Nuž, preto sa nám myšlienka dreveného anjela tak zapáčila.

 

Jakub Skáloš spod Ďumbiera

Anjela vytesal sochár Kubo Skáloš v Mýte pod Ďumbierom. Dalo zabrať ju aj inštalovať, veď ako čerstvý dub váži cez 350 kíl. Socha tvorí prvý pilier plota a lavičky, na ktorej sa dá oddýchnuť.

 

Výsledok?

Ľudia sochu prijali. Veľmi radi sa pred ňou fotia. Nik neodíde, aby si ju nevšimol. Aj sme anjela museli otočiť čelom ku chate, pri fotení z druhej strany hrozili pošmyknutia zo šikmého svahu.

To, či anjel naplní aj našu predstavu pripomínať potrebu pokory, viac ukáže čas 🙂 Radi robíme veci, ktoré pripomínajú dobro. Tomáš Petrík

 

Predošlé zápisníky a súvisiace témy:
“Z alpskej dedinky všetci rovno k nám”
– Goralské bozky mi zachránili život. Zo života na Chate pri Zelenom plese.

 


Mám komentár: