Keď pred tromi rokmi Dominika Dejczöová dostala po súťaži od Klubu turistov do správy Zbojnícku chatu, pocítila obrovskú radosť, ako keby vyhrala športku.
Veď o prenájom chaty je vždy početný záujem.
Hneď o tri sekundy neskôr sa objavili aj zdravé obavy zo zodpovednosti, ako zvládne všetky úlohy, spojené s vedením jednej z najznámejších chát.
Dnes po takmer troch rokoch Modrej Lanovke rozpráva, ako to všetko zvládla, čo sa podarilo a čo ešte na chate pripravujú.
Splnený sen. Dominika je na chate už tri roky.
Ešte zaujímavejšie, Dominika sa delí aj s pocitmi a zážitkami zo života na takom super výnimočnom mieste. Tak, že po jej rozprávaní máte chuť obuť topánky, alebo lyžiarky a vybehnúť „hore“.
Čo Dominiku v úlohe chatárky najviac prekvapilo?
„Že ten život tu a to všetko bude až také krásne, to som neverila,“ úprimne sa vyznáva.
„Bola to pre mňa úplná zmena života.“
Dominikinu radosť možno rozmeniť do štyroch slov. Zima, lyže a divá príroda.
Minulú zimu tu bol sneh od októbra do apríla. „Mohla som teda lyžovať šesť mesiacov, čo ti viac treba??“
Netreba dodávať, aké krásne lyžiarske zjazdy ponúka okolie chaty.
K tomu navyše má Zbojníčka ešte jeden malý bonus. „Na lyžiach sa pohodlne dostaneš z chaty až na Magistrálu. Z iných chát sa nevyhneš úsekom, kde treba isté kaskadérske kúsky,“ vysvetľuje.
Divočina
„Niekedy chcem byť trocha sama a tu mi stačí odbehnúť a mám čo chcem,“ opisuje ďalší dôvod, prečo ju život na chate robí šťastnou. Obľúbených miest v okolí chaty má niekoľko. S jedným sa delí so starým kamzíkom samotárom.
Nádherná a krásna divočina
80 % roboty sú „neviditeľné“ veci
Ak by u niekoho tieto vyznania vyvolali dojem, že život na Zbojníčke je romantická idylka, presný opak je pravdou. Väčšinu času zaberie robota a riešenie problémov. Na idylky ostáva čas až po šichte.
„Mnoho ľudí si myslí, že gro mojej práce spočíva v príprave jedál, obsluhy a poskytovania ubytovania. 80 % toho, čo musím robiť, sú ale pre ľudí neviditeľné veci, ktoré umožňujú chod chaty,“ hovorí.
Keď vietor sfúkol solárne panely, museli ich zbierať v doline a zháňať nové. S vodou musia narábať opatrne, aby chata neostala bez nej. Dominike a jej tímu sa podarilo vymeniť predný obklad chaty, teraz čaká na opravu zadná stena a strešné okná.
„Tieto veci sa môžu niekomu javiť ako drobnosti, ale ak do chaty v zime zafúka sneh, je z toho hneď voda a veľmi zle,“ vysvetľuje.
Jeden z príkladov „vecí z 80%“ je aj nový drevený obklad
Roman Zbojník. Zoznámte sa!
S Dominikou na chatu prišiel aj pes Roman. Tí, ktorí mali tú česť, vedia, že je to veľká osobnosť.
„Myslím, že pes na chatu patrí.“ hovorí Dominika. Vie aj pomôcť.
Najmä v zimnej hmle sa veľa ľudí zatúla na ceste Generálom. „Neodbočia do hangu, ale idú rovno.“ Často naši chlapi idú týmto ľuďom na pomoc a Roman im pomôže trafiť na chatu, keď je veľmi zle.
Popri týchto „úlohách“ si Roman život na chate extrémne vychutnáva. Rád sa odfotí s turistami, alebo len tak kontroluje okolie, či je všetko v poriadku.
Keď mu je dlho a túži po dievčenskej spoločnosti, vie sa i vypýtať do doliny, alebo na výlet na Hrebienok. „Nerobí to ale často, na chate je najradšej. Rok prežil so mnou i na Trangoške pod Ďumbierom, tam si zvykol na výšky,“ smeje sa Dominika.
Tým, čím sa mnohé psy nemôžu pochváliť, je vlastný facebookovský profil! Má už cez 300 priateľov. Delí sa tam o svoje letné horolezecké a skialpinistické zážitky.
Roman má rád horskú romatiku,
Ale aj zimné a letné túry
„Odľahčíme prírodu“
Z väčších projektov, ktoré zmenia Zbojníčku tak, ako ju poznáme dnes, je rekonštrukcia záchodov.
Terajší systém ovláda len gravitačná sila. „Nový projekt prinesie čističku. Väčšie kamene preosejú bioodpad cez menšie a menšie a až ten sa bude potom môcť vybrať a zviesť do doliny,“ vysvetľuje rozdiel.
„Odľahčíme takto prírodu a to je veľmi dôležité,“ dodala chatárka.
Záchod v tejto podobe bude čoskoro minulosťou. O záchodoch sa v Tatrách hovorí často.
Zbojníckej chate vládne fazuľová
Kým napríklad na chate pri Zelenom plese je legendárnou jej kapustnica, na Zbojníčke sa ňou stala fazuľová polievka.
„Dlho sme čakali, ktoré jedlo preberie toto žezlo, až ľuďom zachutila práve fazuľová,“ hovorí chatárka.
Aj keď nechce prezradiť presný recept, aký pomer zemiakov a fazule ju robí tak chutnou, netreba byť šéfkuchár, aby ste uhádli jej tajomstvo.
V polievke nájdete super veľké dávky fazule, zemiakov, petržlenu, mrkvy, prerastenej slaniny, korenín a klobásy. Množstvo dobrých prísad ju robí mňam!
Navyše, po vylezení na chatu kvalitnejšie proteínové palivo pre ďalšiu cestu ani nemôžete získať!
Dezert
Osobné odporúčanie chatárky Dominiky ale smeruje k inej pochúťke. „Ja mám rada naše lokše umiesené z domáceho cesta. Či už slanú, alebo sladkú verziu si dávam niekedy za odmenu,“ smeje sa.
Čo sa na chate Dominika naučila?
Trpezlivosti.
„Pred chatou som bola veľmi netrpezlivý typ, tá ma ale naučila, že tu nič neurýchliš. Tu si nedovolím riešiť veci horúcou hlavou, na niekoho kričať. Skôr naopak, radšej štyrikrát niečo skontrolujem, a potom režem.“
Takisto zistila, čo znamená rýchla spätná väzba za to, čo urobíš. „Prichádza okamžite. Ak nemáš rád kritiku, na chate pôsobiť nemôžeš,“ pokračuje ďalej.
S tým súvisí ďalšie chatové pravidlo, podľa ktorého dennodenne koná: „Chata ti neodpustí nič.“
„Ak by sme pred zimou neskontrolovali veci, na ktorých sme závislí, v zime by sa to už nedalo napraviť. Napríklad agregát. Ak by sme niečo zanedbali a pokazil by sa, v snehu sa náhradný vyniesť hore nedá a vrtuľníky majú v tomto období kvôli odpočinku zvierat zákaz lietať,“ uvádza len jeden príklad z niekoľkých.
Dominika na svoj tím na chate nedá dopustiť. Hovorí, že pre život chaty je dobrá partia najdôležitejšia vec.
Zimomriavkový zážitok?
Áno, mám taký.
Raz prišli takí neznámi „týpci“, tu vedľa chaty rozložili nástroje a začali hrať. Slovenskú hymnu. Tu, v tomto prostredí naživo.
Boli to brutálne zimomriavky.
Zimomriavky vie spôsobiť aj zvon známej kaplnky.
Zbojnícka chata a krásny moment?
Zažila ho už trikrát. Opakuje sa každý rok.
Ako aj na iných tatranských chatách, pár týždňov sa k chate vôbec nedostane slnko.
Tak potom občas za ním idú. „Ale predstav si ten prvý moment, keď otvoríš dvere chaty a slnko je už tu. Ty sa nemusíš presúvať za slnkom na kopec a kávu si celá natešená vychutnáš už na slnku pri chate!“
V zime musí byť nosičov náklad ľahší.
Chodí aj na iné chaty?
S kolegami chatármi sa stretáva najmä na výročných schôdzach, či niekde náhodne, napríklad v banke.
Ako turistka pozná a má rada všetky tatranské chaty, na Zamkovského dokonca pracovala.
Špeciálne slovo chce ale prehodiť o jednej. „Chata Plesnivec je trocha mimo hlavných trás a aj pre ten menší ruch ju mám veľmi rada.“
Veľmi sa jej páči, že keď na Zbojníckej je už sneh, na Plesnivci ešte nájde farebnú jeseň. „Aj keď minulú jeseň, keď som na chate prenocovala, práve cez noc napadlo 20 centi,“ usmieva sa.
Tipy na výlet od Zbojníckej chaty od chatárky Dominiky:
Bežné túry:
Bielovodská dolina v októbri
Ja ju milujem špeciálne na jeseň, jednak sa až vtedy tam dostanem, ale najmä jesenná príroda je očarujúca. Takisto v nej nájdeš viac ticha a menej turistickej premávky.
Keď ťa kamzíci majú na „háku“
Nezabudnem, ako celou dolinou aj okolo mňa raz preleteli páriace sa kamzíky. Jednak som ostala paf z tej rýchlosti, akou dokážu trieliť a tiež sa mi celkom páčilo, ako ma mali úplne na „háku“ 🙂
Túry s horským vodcom, alebo preukazom horolezca:
„Mám rada túry na Svišťový štít a Hranatú vežu. Ak ideš z chaty, výhodou sú krátke nástupy.“
Kto je Dominika Dojczöová?
- 30 ročná chatárka, aj oficiálne najkrajšia vo Veľkej Studenej doline
- pochádza z Piešťan, o ktorých hovorí, že sa s Tatrami skvelo dopĺňajú a v niečom aj podobajú
- vyštudovaná fyzioterapeutička
- miluje lezenie, tri roky pôsobila na lezeckej stene v Bratislave
- má rada rock a jazz, malé koncerty na živo
- Ak vám je jej priezvisko povedomé, áno, ide o príbuznú známeho horolezca Attillu Dejczöho.
