Michal Bekeš. Hovorili mu, že je na svahu príliš rýchly, aby išiel na speed skiing. Tak išiel.
Keď prišiel na lyžiarsku asociáciu so zámerom reprezentovať Slovensko v speed ski lyžovaní, pozerali na neho, akoby spadol z Marsu. Neboli jediní. On sa ale nevzdal. Vtedy, ani pri ďalších prekážkach.
Dnes sa vo Svetovom pohári doťahuje k pódiovým stupňom s konečným cieľom zaútočiť na svetový rekord. Tatranec Michal Bekeš.
Je pravda, že si jediný rýchlostný lyžiar na Slovensku?
Bol som prvý v histórii (smiech). Minulú sezónu pribudol Marek Révai. Ten ale zatiaľ jazdí preteky iba v Kanade v nižšej kategórii speed downhill, ja už vo vyššej S1.
V zjazde vyhrá ten, kto príde najskôr do cieľa. U vás ten, kto dosiahne v istom momente najväčšiu rýchlosť? Chápem to dobre?
Dá sa to aj tak povedať.
O výsledku rozhoduje každý mikro detail a záhyb.
Rýchlosť sa meria na celej trati a vyberie sa ten najrýchlejší bod?
Nie. Svah slúži na nabratie rýchlosti. Na konci trate je potom stometrový úsek, predstav si dve čiary. Akýsi druhý štart a cieľ. Časomiera zmeria, kedy prejdeš prvú a druhú čiaru a vypočíta dosiahnutú rýchlosť medzi nimi. Potom nasleduje už len dojazd.
Teda iné ako pri slalome, kde je skutočný štart hore na svahu?
Aj v tom iné. Ak chceš úplne pochopiť princíp, je dobré vysvetliť rozdiel medzi svetovým pohárom FIS a súťažou Speed Masters.
Poďme na to. Aký je rozdiel?
Vo Svetovom pohári kvôli bezpečnosti pretekári nemajú prekračovať rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. V súťaži Masters chceš dosiahnuť najväčšiu možnú rýchlosť, akú si len schopný. Teda naháňaš svetové rekordy. Ten je teraz 254,958 kilometrov za hodinu.
Uff, predstavujem si to na lyžiach …. . Ako ale zaistia vo Svetovom pohári, aby si neprekročil 200 kilometrov? Nejako vás brzdia?
Predstav si hocijakú zjazdovku. Prvé kolo štartuje z tretiny tej zjazdovky. Ak pretekári neprekročia 200-ku, posunú štart vyššie, napríklad do polovice trate. Tak sa dosiahnu vyššie rýchlosti. Ak ale znova neprekročia dvestovku, dajú štart ešte vyššie, aby sa tie najlepšie časy točili okolo dvestovky.
V Masters pri pokusoch o rekordy sa hneď štartuje od vrchu?
Áno, sú ale dve obmedzenia. Musíš byť do desiateho miesta vo Svetovom pohári, alebo v tréningu prekročiť rýchlosť 230. Je to preto, aby na štart nastúpili naozaj len tí najlepší a predišlo sa zraneniam. Treba si uvedomiť, že ide o strmé svahy, idúce až k 98 %.
Znova uff, to je vskutku dosť strmé … ?
Tam už nevyjde ani ratrak, museli by ťa vyťahovať lanami. V praxi sa na štart na svahu preto dostávaš tak, že k nemu traverzuješ z boku serpentínami.
Súčasný rekord dosiahol Michal Bekeš ešte v bežnej zjazdárskej kombinéze. K 230-ke je preto veľmi blízko.
Aké máš ciele tento rok?
Čaká ma premiéra na Speed Masters. Na prvýkrát chcem dosiahnuť osobný rekord cez 230 až 235 kilometrov za hodinu. Vo svetovom pohári chcem byť do 7. miesta, minulú sezónu som bol trinásty.
Kedy prídu útoky na svetový rekord?
V tomto športe je optimálny vek 35 rokov, kedy vrcholí výkon. Teraz mám 28, idem teda krok za krokom. Svetový rekord je ale môj hlavný cieľ, ktorý určuje všetky moje plány.
Už viete, na čo sú formule 1 spoilery?
Dokedy sa dá závodne pretekať?
No, je medzi nami aj 74 ročný Američan Rauli. Hovorí, že trieliť rýchlosťou v tomto veku zo svahu nie je problém, skôr narovnať sa v cieli (smiech).
Aký je tvoj osobný rekord?
196,292 kilometrov za hodinu. Ten som ale dosiahol ešte v takzvanej kategórii SDH, kde nemáme špeciálne kombinézy, ale obyčajné zjazdárske. Teraz vstupujem do S1, kde je už výstroj úplne iná.
Aký je rozdiel medzi kombinézami?
V rýchlosti. Zmena celého výstroja ťa zrýchli o 30 kilometrov za hodinu, čo je obrovský rozdiel.
Naozaj? Len samotná zmena výbavy?
Áno. Iné sú aj prilby, lyže, rukavice, spoilery a lyžiarsky postoj.
Klobúk dole pred goralskými grafikmi. Vrcholový šport je umenie.
Aký je to pocit na lyžiach, keď človek trieli dole dvestovkou po svahu?
Je to šialené, adrenalín, zábava. Preto to robíme my, takzvaní šialenci a je nás relatívne málo (smiech). Ide ale aj o objektívny nápor na telo. Uvedom si, že prekonáš výškový rozdiel 700 metrov za 20 sekúnd!
Už pády pri obyčajnom zjazde vyzerajú hrozivo, čo ale potom v speed disciplíne?
Zaujímavé je, že nedochádza veľmi k zlomeninám, lámu sa skôr len lyže. Nevyhneš sa ale spáleniu chrbta. Trenie kombinézy o sneh v dvestovke vytvára obrovské teplo.
Čím viac dávaš čísel a faktov, tým viac otváram ústa (smiech …). Ako si sa dostal k tejto „šialenej“ disciplíne?
Jazdil som Red Bull preteky Homerun, kde najskôr bežíš v lyžiarkach a potom robíš zjazd na doraz. Celkom sa mi darilo, vyhral som 11 pretekov zo 17. A tak prišli ku mne poľskí pretekári a …
A?
A spýtali sa, prečo nepretekám speed skiing? Poď do toho, je to ešte väčší extrém, povedali. Tak mi to začalo vŕtať v hlave a začal som zisťovať veci.
Hoci optické zákony a kamery strmosť zmierňujú, z týchto fotiek vidno náročnosť svahu vo Vars. 
Čo si zistil?
Že na Slovensku nik iný speed nerobil, čo bolo ďalšie lákadlo.
Takže si vhupol rovno do toho?
No, také ľahké to nebolo. Najprv som sa s pochopením nestretol, o speed ski u nás nikto nechyroval.
Ako si reagoval?
Povedal som si, že na to pôjdem inak. Ustanovím si osobný a zároveň národný rýchlostný rekord a s ním vo vrecku sa pohnú veci. Hovoríme o roku 2015.
Ako sa robí taký osobný rekord?
No, aj to bolo celkom šialené, všetko za pochodu. Pomohlo mi lyžiarske stredisko v Tatranskej Lomnici poskytnutím trate v Lomnickom sedle. Dali mi tri dni, keď som musel dať dokopy časomieru, médiá, delegáta zo zväzu. Rekord musel niekto odobriť.
Podarilo sa?
Jasné. Bol to ale frmol. Mal som len dve hodiny, kým neotvorili zjazdovku pre verejnosť a to ešte nebola odskúšaná časomiera. Museli sme tiež sprejom vyznačiť nerovnosti na trati, lebo pád v Sedle v takej rýchlosti znamená automaticky náraz do skál. Nakoniec sa ale podarilo a prvý rýchlostný rekord, dosiahnutý na Slovensku, má hodnotu 160,79 kilometrov za hodinu.
Mohol si teda začať pretekať?
Na zväze povedali áno, ale dodali, že financovať si musíš všetko sám. Asociácia mi ale zabezpečila aspoň poistku, lebo nás poisťovať nik nechce (smiech).
Romantika na lyžiach.
Niekto si robí svadobné foto pri studni, iní s lyžami na svahu. Veronika a Mišo sa na lyžiach aj zoznámili.
Koľko ti treba na sezónu?
Keď nepočítam svoj čas, tak cez 20 tisíc eur.
Dá sa to utiahnuť?
Zatiaľ to na tesno zvládame. Myslím ale, že reprezentanti by mali dostávať od asociácie väčšiu priamu podporu. S novými výsledkami a rekordmi hádam prídu i sponzori.
Záujem zatiaľ nejavia?
Čo sa týka materiálnej podpory, pomáhajú veľmi. Peťo Lychý zo Sport Rysy mi robí servis, pán Kuchár z Mammutu zase vosky. TMR mi umožňuje ráno trikrát do týždňa trénovať v Sedle. Na lepšie výkony budem ale potrebovať aj čisté financie. Špičkoví jazdci z Rakúska majú päť až šesťčlenné tímy, mne pomáha zatiaľ len moja manželka Veronika.
Kým zjazdár si lyžiarku môže po zjazde vyzuť, rýchlostný ju musí mať obutú celý deň. Regenerácia kyslíkom ako náplasť za všetky útrapy občas príde vhod.
Ako si prežíval prvý pretek?
Bola to špica. Hneď v prvom kole v Andorre som skončil druhý. Z druhého ma ale diskvalifikovali, lebo na kombinézu mi zabudli dať certifikačnú plombu. Keď ma na druhý deň nechceli pustiť na štart, Švédi mi požičali svoju národnú, aby som mohol ísť. To bolo pekné.
Nie v každom športe vládne taká solidarita, či?
Áno, aj tu je speed ski iný, sme jedna veľká rodina. Je nás asi stovka, máme spoločné večere, párty, aj keď pár jednotlivcov sa separuje. Je to tá naša DNA extrémnych športovcov, šialencov (smiech).
Ako trénuješ?
S menším rozpočtom a tímom musíme použiť viac fantázie. Natáčame napríklad najlepších súperov a seba, a potom porovnávame, analyzujeme. Postoje, techniku, všetko.
Ak by sa zvýšil rozpočet, čo by si pridal ako prvé?
Výborný je tréning v aerodynamickom tuneli. Špičkovým jazdcom neuveriteľne pomáha.
V čom konrétne?
Testuješ jazdnú pozíciu, kombinézu, rukavice, všetko. Tak, že zaujmeš postoj a začnú do teba fúkať vzduch rýchlosťou 180 kilometrov za hodinu a tak simulujú podmienky na svahu.
Čo zaberá najviac roboty?
Už len oblečenie do kombinézy trvá hodinu.
Hodinu???
Veronika ju drží a ťahá a trpezlivo navlieka, ja tlačím, je tesná ako len oblečenie môže byť. Potom ešte voskovanie lyží, strávim ním tri hodiny po pretekoch. Veronike musím ešte poďakovať, že chodí na všetky povinné porady trénerov.
Ako ťa napadlo štylizovať kombinézu do goralského kroja?
Znova to bol Veronikin nápad. Potešilo to veľa ľudí doma v Ždiari, ale aj na pretekoch po svete. Kvôli motívu je veľmi zapamätateľná.
Ako ste sa zoznámili?
Kde inde ako na lyžiarskom svahu. Ja som bol trénerom a Veronika v tom čase trénovala obráky na Stubai.
Po tréningu obed v Tatranskej Lomnici.
Ako trávite voľný čas?
Ten pojem skôr nepoznáme, ale veľmi ma vedia uvoľniť skialpové túry, milujem tenis a bicykel. Raz do roka zájdeme k moru, kde sa snažíme odpojiť úplne od všetkého.
Čím sa živíte?
Máme firmu, robíme výškové práce. Strechy, komíny, fasády a podobne.
Aj Veronika visí na lane?
Zo začiatku áno, teraz už robí len administratívu (smiech ..).
Speedskiing bol niekedy olympijský šport, teraz už nie je. Prečo?
Kvôli vtedajšiemu systému príchodu na štart traverzami došlo v jednom roku k štyrom smrteľným zraneniam. Po druhé, nie v každom dejisku olympiády nájdu vhodný strmý svah.
Je ti ľúto, že nemôžeš súťažiť o letenky na olympiádu?
Bol by som rád, lebo mediálna pozornosť by bola väčšia. Diváci si k nám ale i tak nachádzajú čoraz viac ciest.
Čo poradíš mladým, ak by chceli začať?
Zhodnotiť svoju lásku k adrenalínu, lyžiarsku zručnosť. Musíš byť človek, ktorý nemá strach. Máme už komisiu pre mládež, pravidlá, dúfam, že sa rozrastieme.
Od detstva ho lákali extrémne športy a vylomeniny. Vyrastal v tatranskom Ždiari, kde už v osemnástich založil lyžiarsku školu. Od roku 2016 reprezentuje Slovensko v rýchlostnom lyžovaní. S manželkou dnes žije v Ľubici pri Kežmarku.
Rekord zrýchlenia z 0 na 200 km/h je 5,56 sekundy. Rýchlejšie ako továrenské Ferrari.
Speed lyžiari idú tiež rýchlejšie ako je skok voľným pádom.
Do rýchlosti 180 km/h platí, čím ťažší, tým rýchlejší. Potom už rozhoduje viac zjazdový postoj.
Aktualizácia:
Číslo v nadpise článku už neplatí. Cez víkend Mišo na dvakrát zvýšil hodnotu slovenského rekordu na terajších 207,394 kilometrov za hodinu!
Čím viac bude 
aktualizovať túto vetu, tým bude mať väčšiu radosť 🙂
