Marek Kubačka. Vyhral Malý zlatý glóbus v obráku. Má za sebou štvrtú paralympiádu. Po výstupe na Kriváň mieri na päťtisícový Elbrus. Marek Kubačka rozpráva svoj príbeh.
Paralympiáda 2018
Aj o tom, ako ho strata zraku nazastaví pred veľkými výkonmi.
Marek Kubačka má za sebou svoj najlepší športový rok. Keď sa objavil v Tatrách, 
si to nemohla nechať ujsť.
Porozprávať sa s Marekom je inšpiratívne po mnohých stránkach. Preteká s najťažším zrakovým postihnutím B1 – úplnou stratou zraku.
Aby ste si uvedomili veľkosť jeho športových výkonov, predstavte si zjazd z Lomnického sedla so zatvorenými očami.
Tento rok sa Marekovi Kubačkkovi na svahoch veľmi darilo.
Na tréningu v Hintertuxe s priateľkou Zuzanou Rojíkovou, známou tvárou reportérskej družiny RTVS.
Najlepší Marekov rok?
Áno, Marek Kubačka má za sebou najlepšiu sezónu. „Vo Svetovom pohári som získal Malý glóbus v obrovskom slalome, teda vyhral všetky preteky zimy v disciplíne. Na paralympiáde zase skončil piaty. Ide doteraz o môj najlepší výsledok,“ hovorí. K medaile pritom chýbalo málo. „Z prvej osmičky ju mohol mať hocikto, asi rozhodla malá chyba v prvom kole,“ spomína. Škoda tiež, že kórejská trať nemala Marekove obľúbené dlhé strminy.
Marek sa od Turína 2006 zúčastnil všetkých štyroch paralympiád, vrátane Vancouveru a Soči. Najbližšie plány smerujú na budúcoročné MS vo Švajčiarsku.
Vo Svetovom pohári bral prvé miesta v obráku rad za radom.
Ako jazdí lyžiar s úplným zrakovým postihnutím?
Kľúčom je navádzač, ktorý ide z kopca pred pretekárom. Kým lyžiarom kategórií B2 a B3 s čiastočným zrakovým hendikepom pomáhajú najmä jeho obrysy, u Mareka, ktorý nevidí vôbec, je nástrojom zvuk.
Marek Kubačka: Aj sekunda by bola dlho
„Navádzač mi neustále dáva pokyny, kam ísť. Neustále znamená, že aj sekunda ticha by bola príliš dlho,“ vysvetľuje. Navigácia spočíva v zosilnenom hlase z megafónu. Preto najťažšie preteky sú, keď fučí vietor, alebo povrch pokrýva ľad. „Oboje totiž spôsobuje hluk, ktorý bráni počuť navádzača. „Z jeho strany musí isť o živý hlas, nejaká vysielačka by nepomohla,“ spresnil.
Spoluprácu navádzača výborne zobrazujú aj tieto snímky.
Posledné roky Marek Kubačka súťaží s Majkou Zaťovičovou.
V Kórei Marekovi trocha chýbali dlhé strminy.
Dá sa navádzač zastúpiť?
Ak by napríklad počas pretekov dostal chrípku? Nie. Aj to hovorí o jeho dôležitosti.
Ako pretekár som na neho navyknutý, vládne medzi nami súzvuk. S náhradníkom by to nefungovalo. Súčasnou Marekovou navádzačkou je Mária Zaťovičová.
Navádzačmi sa stávajú bývalí pretekárski lyžiari. „Druhou vlohou pre túto činnosť je, že musia mať aj trpezlivosť,“ smeje sa Marek.
Mária Zaťovičová je doslova nezastupiteľná. Zosúladenie s petekárom v B1 trvá istý čas.
Cesta k paralympiáde a vrcholovému športu
Marek Kubačka sa narodil so zdravým zrakom, stratil ho pri nešťastnom výbuchu spreja v ohni, keď mal osem rokov.
Lyžoval aj pred nehodou a po nej ho otec Eugen zobral k navádzačovi Jozefovi Cirbusovi vyskúšať to. „Aj keď som už nevidel, zistil som, že sa zjazdov nebojím a navyše ma to veľmi bavilo!“, spomína.
Spomína tu pomoc športu pri vyrovnávaní sa s ťažkou životnou zmenou, akou je strata zraku u predtým vidiaceho človeka. „Či je to šport, alebo hocijaká iná aktivita, ktorá vás baví a zapojí do činnosti a medzi ľudí, veľmi pomôže,“ dodal.
Po triumfe so zlatou. Vo Svetovom pohári napriek súpereniu sú na konci dňa všetci jedna veľká dobrá partia.
Inšpirujem ostatných?
Bývalý tatranský paralympijský funkcionár Gabriel Jamnický hovorí, že azda najväčším významom paralympiád je inšpirácia ostatných ľudí s hendikepom. „Že sa dá ísť podobnou aktívnou cestou, nech je to už čokoľvek. Že na porazenie úzkostí nepomôže napríklad alkohol,“ povedal.
Zachytáva teda Marek ohlasy, že pretekaním aj inšpiruje? „Niečo na tom je. Stane sa mi na túre, že začujem: Ak to zvládne on, musím aj ja,“ hovorí. Pri takýchto poznámkach sa neuráža. „Presne naopak, beriem to pozitívne, lebo sám ťažím z takýchto inšpirácií.“
Keď nedávno jeden športovec s úplnou stratou zraku vystúpil na Mont Blanc, povzbudilo to i Mareka. „Vravím si, môžem to dokázať aj ja. Mojím snom je pre zmenu kaukazský Elbrus.“
S maskotíkmi na rozlúčku.
Mám rád Vysoké Tatry
„Trénujeme aj v Jasnej, aj na Solisku na Štrbskom Plese. Obe sú to krásne zjazdovky.“ Z túr sa mu zatiaľ najviac páčil Kriváň, ostáva ešte Gerlach. Naviac chodí do Západných Tatier, kde to má z Kubína najbližšie.
Vníma aj zmeny Tatier. „Pozorne počúvam ľudí, ako komentujú úbytok lesa po kalamite, stavebný boom, či nárast turistov,“ dodal.
Na naganskej zjazdovke. Marek pochodí súťažením kus sveta.
Akú mám letnú prípravu?
„Cieľ je udržať kondičku, preto sa treba hýbať. Najradšej mám bicykel, horské túry, plávanie. Veľmi rád si vyšliapem letnú zjazdovku. To milujem.“
Turistika, alebo ak chcete hiking, je jedno z hlavných Marekových hobby a zároveň súčasťou letnej prípravy.
Vtipná športová príhoda?
„Keď sme raz na svahu s otcom trénovali, prišla k nám poľská turistka s otázkou, koľko stojí hodina zvukového navádzača a či si ho môže najať? Vysvetlili sme jej, o čo ide. Dodnes mi príhoda vyčarí úsmev na tvári.“
Okrem Svetového Marek jazdí aj Európsky pohár. Tam minulý rok získal toto striebro.
Lepší sa to?
V minulom režime boli zdravotne postihnutí ľudia viac v úzadí, akoby neexistovali. Aký je vzťah spoločnosti k nim teraz?
„Najviac azda vysvetľujem, že ak je niekto slepý, neznamená to neschopný pohybu a že nevie zísť zo schodov. To vnímanie ľudí sa ale zlepšuje, pomaly dobiehame západ,“ hovorí Marek.
Nedávno napríklad na let paraglidom našiel až tretieho inštruktora. Prví dvaja oslovení ho nechceli zobrať. „Pomohli nakoniec informácie, že športujem,“ dodal. Marekova partnerka Zuzana dodáva plán absolvovať ešte skok z lietadla padákom.
Momentka z tréningu.
Čo na Marekove vrcholové pretekanie hovorí priateľka Zuzana Rojíková?
„Mínus je, že počas niekoľkotýždňových sústredení ho vôbec nevidím doma.“ To všetko ale vykompenzuje fandenie a radosť z úspechov. „Aj na tejto paralympiáde som bola nalepená na nočných priamych prenosoch a sledovala každú sekundu,“ smeje sa. S letnou prípravou mu pomáha práve Zuzka. Sprevádza ho na letných túrach, alebo pri behu.
A ako sa zoznámili? „Nie, nebolo to v mojej práci pri masírovaní. Cestou v autobuse,“ opisuje ďalší zásadný moment života Marek.
Sympatická športovo-televízna dvojica sa zoznámila v autobuse.
Rozhovor s Marekom Kubačkom bol z jedným naj, ktoré som s -kou zažil. Zaujala ma práve veta, keď mu na túrach hovoria, že ak to vylezie on, musím aj ja.
Vtedy som si spomenul na seba a mnohých známych, ako sa často sťažujeme, upadáme do smútku a hnevu, ak len čosi nevyjde celkom podľa našich predstáv. Hoci väčšinou ide o maličkosti.
Ak príde taká chvíľa znova, spomeniem si na Mareka. Ako po strate zraku už v neskoršom veku, s čím sa určite nie ľahko vyrovnáva, žije plnohodnotný extrémne aktívny život, vrátane práce, vrcholového športu a rodinného života.
Papier nevie úplne zachytiť jeho vyrovnanosť, vysielanie pozitívnej energie a optimizmus. Preto som ich chcel tu spomenúť 🙂 Tomáš Tišťan
Mohlo by vás tiež zaujímať:
– Najrýchlejší Tatranec sa volá Michal Bekeš
