Detstvo prežil na tatranskom snehu. Dnes sa v práci potápa k veľrybám a koralom. Chystá sa pestovať vanilku. Richard Krebs sa zakorenil na Komorských ostrovoch. Doslova. Má tam už rodinu, deti a dom.
Najskôr práca, potom láska
Aká zápletka privedie Tatranca na ostrov Moheli v južnom Indickom oceáne?
Rišo pracoval na stavbe v Bratislave. „Prišiel ku mne Belgičan Hans a spýtal sa, či nechcem pracovať v jeho hoteli na Komorách?,“ opisuje chvíľu z roku 2011, ktorá mu zmenila život. Ešte v ten deň zisťoval všetky možné informácie o ostrove na internete, aby ponuku prijal.
Čo bolo na ostrovoch najťažšie?
„Zvyknúť si na jedlo. Máme tam len morskú stravu, veď bývame priamo na pláži,“ hovorí. Keď príde do Tatier, vyhľadáva len vyprážané rezne a syry.
A potom teplo. Klíma je vskutku iná.
Tatransko-komorská svadba v južnom Indickom oceáne.
Kultúra a Komorčania?
Na ľudí si zvykol rýchlo. „Ľudia sú veľmi milí. Teraz, keď rozprávam aj po komorsky a francúzsky a oženil som sa s Komorčankou, berú ma takmer za svojho,“ hovorí s úsmevom.
Komory sú moslimská krajina. Islam je tam aj podľa jedného výskumu najtolerantnejší na svete. „Ženy tam majú veľké slovo. Domy po rodičoch vždy dedia dcéry, synovia zase polia,“ uvádza príklad.
Pozvať Komorčanku na prechádzku alebo schôdzku nie je problém.
Rišo počas strednej školy brigádoval v tatranských lesoch. Dnes jeho „kancelária“ vyzerá takto.
Plánuje návrat do Tatier?
„Na Komorách mám už manželku, deti a plány. Odpoveď je teda jasná,“ hovorí.
Do Tatier sa ale vracia na tri týždne každý rok. „Bez tejto cesty si život neviem predstaviť. Stadiaľ pochádzam, tu mám priateľov a rodinu,“ spresňuje.
Tatry chce ukázať aj svojej komorskej manželke Rassianti a deťom. „Ostáva len našetriť na letenky. Sme veľká osemčlenná rodina,“ smeje sa.
Rassianti. Láska na prvý pohľad.
Ako sa zoznámil s Rassianti?
Pracovala ako kuchárka v tom istom hoteli. „Mali sme dostatok času spoznať sa. Videl som, ako je výnimočne dobromyseľná osoba, a … preskočila iskra,“ spomína. Onedlho budú oslavovať siedme výročie.
Svadbu mali malú. Rišo si zobral na hlavu goralský klobúk a Rassianti tradičný komorský odev.
„Hoci nie som Goral, táto symbolika ma spojila v tej chvíli s domovom.“
Foťákom loví takéto pohľady. Rišova obľúbená ryba je manta.
Sú Komory bezpečné?
Podľa rebríčkov Svetovej banky sú Komory jednou z najchudobnejších krajín sveta. Napriek tomu podľa Riša aj jedny z najbezpečnejších.
„Najhoršie, čo sa mi stalo, bolo, že mi ukradli dve kozy, ktoré som si akurát kúpil,“ hovorí. Aj to bola organizovaná banda, ktorá ich počas noci z ostrova na lodi odniesla okolo 50.
Slovákovi môže príhoda vyvolať úsmev na tvári, v Komorách je ale koza i vecou spoločenskej prestíže. Kým u nás jedno zviera stojí okolo 20 eur, na ostrove od 150 eur vyššie.
Veveričky Richard Krebs vystriedal za lemury.
Vanilka a loď
Rodina nie je jedinou vecou, ktorá Riša púta k ostrovom. Dávajú mu tiež možnosti realizácie. Po práci v hoteli v prvých rokoch teraz vedie potápačské centrum s výletmi ku koralom a veľrybám.
Plánov má ale viac. „Chystám sa pestovať vanilku. Na ostrove sa pestuje vo veľkom, ale nie veľmi odborne. Výnosy sú preto malé. Je po nej pritom veľký dopyt,“ vysvetľuje.
V hľadáčiku má takisto kúpu menšej lode, ktorou by prepravoval ľudí na susedné ostrovy.
Richard začínal v hoteli. Potápačský kurz ho posunul v kariére. Vďaka nemu sa živí tým, čo ho baví.
Práca pre komunitu
Napriek smelým biznis plánom peniaze v Rišovom rebríčku nie sú na prvom mieste.
Zapája sa do rôznych dobrovoľníckych projektov. „Podarilo sa nám zaviesť systém zberu odpadov, podobný, ako ho poznáme z Európy. Som veľmi hrdý, že funguje a ľudia si naň zvykali.
V ďalšom pláne mu pomáha tatranský filmár Martin „Kovis“ Kováč. „Na Komorách nie všetko ide ideálne. Napríklad rybári nechápu nutnosť limitov lovu, ponechania mladých rýb vo vode. Ak im názorne vo filme ukážeme, ako vyzerá vyvolený útes, myslím, že budú náchylnejší chrániť svoju zem,“ hovorí.
Domov do Tatier sa vracia raz za rok. Pri troche fantázie Rišov príbeh pripomína dobrodružstvá Mórica Beňovského.
V Komorách vládnu dve mocenské štruktúry. „Jedna štátna, ktorú doniesli Francúzi, teda provincie, obecné úrady a potom tradičné, dedinské rady starších. Tá druhá nateraz funguje oveľa efektívnejšie,“ dáva vec do kontextu.
Malý žraločík.
Komorské ostrovy a adrenalín?
Potápanie ku koralom nevidí ako extrémny šport, občas sa ale stane. Keď nedávno s turistami pozoroval veľrybu z 20-metrovej blízkosti, rozhodla sa ponoriť a opakovane vyskakovať, veľmi blízko nás. Len tak, bez zlého úmyslu. „Keď to zviera má okolo 40 ton a skáče 20 metrov od vás, je to trochu nebezpečné. Kapitán loďky mal čo robiť, aby ju hneď otočil,“ smeje sa.
„Inak z tohto pohľadu je u nás nuda. Aj hurikány sa Komorám vyhýbajú,“ dodal.
Čo ho v novej komorskej domovine najviac fascinuje?
„Príroda, príroda, príroda. Tá ma dostala. Keď si pozrieš fotky a videá, pochopíš,“ hovorí.
Takisto zažíva pocit objaviteľov z dávnych čias. „Všetky pre mňa nové živočíchy dávam na weby, kde sa identifikujú nové druhy. Hoci taký som ešte nenašiel, našiel som krevetu, ktorú doteraz evidovali len v Indonézii,“ dodal.
Takisto je veľkým fanúšikom ekoturizmu. „Na hoteli máme solárne panely, pri potápaní sa nedotýkame koralov, vôbec nelovíme. Len pozorujeme. Ak naďabíme na plastový odpad, zbierame ho. Sú to zdanlivo drobnosti, ktoré keď sa spoja, robia veľké veci.“
Ak chcete pochopiť Rišovu fascináciu komorskou prírodou, 
odporúča pozrieť si tieto videá:
Rišove každodenné stretnutia s veľrybami
Vyvolal u vás Rišo záujem o Komory? Otázky vám zodpovie na richard (zavináč) lakalodge.com.
