Prečo je Patria Patriou? Ktorý štít predtým volali Dedo? Kto bol Furkot? Majú Rysy niečo spoločné s rysmi? Ako vznikali tatranské názvy v minulosti a ako dnes? Odpovede prináša Ivan Bohuš ml.
Ako inak, vo svojej obľúbenej forme – knihe.
Ivan Bohuš ml. pri výstupe na tatranské štíty sa zaujíma aj o to, ako prišli k svojmu názvu.
Prečo chceme vedieť, ako vznikli názvy tatranských štítov, dolín, plies, potokov?
Motívov môže byť viac, Ivanovej knihe ale dominuje jeden:
Ak ideme na túru a zároveň vieme, prečo sa ten štít, ktorý vidíme, volá práve tak, poznáme ten často zamotaný a záhadný príbeh za tým, zážitok z túry máme ešte o čosi väčší.
Vedieť, ako vznikali názvy tatranských plies a potokov, ktoré poznáme z túr, nás jednoducho fascinuje!
Prečo sa Žltá veža volá práve takto, je pri pohľade na snímku zistiť ľahké. Väčšina tatranských názvov ale vyžaduje oveľa náročnejšie pátranie.
ROZHOVOR S IVANOM BOHUŠOM:
Knihu teda neodporúčaš len na dlhé zimné večery, ale aj v lete pred túrou?
Áno, záujem o názvy miest, ktoré v Tatrách navštevujeme, dáva našim túram ďalší rozmer. Spestruje pobyt.
Okolnosti vzniku názvov si zisťoval niekoľko rokov popri iných projektoch a odkladal do šuplíka, alebo jednorázovo „naraz“ pred vydaním knihy?
Tu zásluha patrí môjmu otcovi Ivanovi, ktorý ako historik v roku 1996 vydal knihu s 2141 platnými názvami. Tento zoznam odvtedy dopĺňame, lebo tatranské názvoslovie je dosť živý proces. Ja som z tejto encyklopédie vybral pre milovníkov Tatier tie najdôležitejšie a najzaujímavejšie názvy a doplnil ich fotografiami.
Kačacie pleso v Kačacej doline. Povesť, ktorá dala jazeru názov, rozpráva o kačici, ktorá na jeho brehu každý rok na Jána znáša zlaté vajcia. Názov majú na svedomí zrejme hľadači pokladov.
Stopujú históriu Tatier
Ako teda vznikajú tatranské názvy?
Z praktickej potreby. Začalo to v stredoveku, keď podtatranské obce vytyčovali svoje chotáre. Napríklad hranica Mengusoviec viedla Mengusovským hrebeňom. Keď prichádzali do dolín bylinkári, lovci, baníci, pomenovávali kvôli orientácii menšie celky. Najviac názvov vznikalo na prelome 19. a 20. storočia. Ich autormi boli prví turisti a horolezci.
Hovoríš, že aj dnes v 21. storočí vznikajú nové názvy?
Áno, horolezci, ktorí vytyčujú čoraz obťažnejšie trasy, potrebujú do svojich schém vyznačiť ďalšie ešte detailnejšie objekty, rôzne vežičky, ihly, štrbiny a piliere.
Je pri takomto vzniku názvu nejaká súťaž? Čo rozhoduje, koho názov sa ujme?
Myslím, že dnes, ak horolezec prvý niečo pomenuje, nik sa to po ňom už nesnaží zmeniť. Súťaž je skôr vo vytýčení a vylezení tej novej trasy (smiech …) Dodal by som ešte ….
Áno?
Teraz už útvary horolezci nepomenúvajú podľa seba, ale vychádzajú z charakteru cesty, alebo zážitkov. Napríklad: Oči plné machu.
Na Ľadovom koni. Ak hľadáte v skale koňa, zastavte sa. Názov nevznikol podľa tvaru štítu, lež podľa lezeckej techniky. Horolezec postupuje po ostrom hrebeni, akoby sedel na koni.
Kartografov zaujímajú veľké štíty
Tieto aj malebné názvy potom preberie kartografický ústav?
Ten zaujímajú len veľké doliny a štíty. Tieto horolezecké názvy sa registrujú v rôznych lezeckých fórach, pričom najrelevantnejší je časopis Horolezec, bývalý Jamesák.
Mňa zaujala na jednej tvojej prednáške snímka ihly v Lomnickom hrebeni. Teda to, že taký výrazný a majestátny útvar nemá názov. Ak by si mal túžbu, aby si mal nejakú takúto Bohušovu ihlu, alebo ja nejakú Tišťanovu kopu, máme ešte šancu? Treba poslať list na kartografický ústav?
(Smiech) Myslím, že už nie. Ale to je dobre. Inak by to zneužívali politici a celebrity a to si len predstav. Ale teba poteším, v Slovenskom raji máš Tomášovský výhľad.
Napríklad ale táto ihla nepotrebuje názov?
Takých ihiel je veľa. Ak ich opíšeme, ihla na takom a takom mieste, postačuje to. Ak teda nejde o orientačný bod.
Návrh 
-ky na premenovanie na Bohušovu ihlu pravdepodobne neprejde.
Mali ste s otcom nejaký tvrdý oriešok, že k vysvetleniu nejakého názvu ste sa nemohli a nemohli dopátrať?
Veľa názvov ostáva sporných. Napríklad je Kôprova dolina pomenovaná po kôprovníčku bezobalovom, alebo po ťažbe medi, po nemecky kupfer? Hincovo pleso je podľa Hinzen, teda po starom baník, alebo ide o meno konkrétneho pastiera?
Je šanca, že sa tieto dilemy rozlúštia?
Myslím, že nie. Skôr to ostane v rovine večného sporu, alebo niekto príde s ďalšou teóriou. Niektorí zástancovia vedia tú svoju veľmi vášnivo obhajovať …
… ako?
Ak nemám pravdu, dám sa ukameňovať, alebo mi môžu odťať ruku. Aj takéto argumenty padajú. (smiech …)
Kajúcnici v lokalite Veľkej Svišťovky. Treba niečo vysvetľovať?
Rysy nie sú rysy
Zažil si pri bádaní aj nejakú úsmevnú príhodu?
Pre mňa je ňou Spismichalova dolina, ktorú pomenovali po baníkovi Michalovi Spiszovi z Krakova. Ľudová slovesnosť medzitým presadila teóriu, že išlo o pastiera, ktorý v doline často zaspal, a preto mu hovorili spíš Michal, spíš Michal?
Teda si dopomohol prinavrátiť sa k historickej pravde? (smiech…) Je nejaký názov, ktorého príbeh ťa prekvapil?
Dlho som si lámal hlavu, po kom, alebo po čom nazvali dolinu Nefcerka. Ide pritom o názov po správcovi tejto lokality Jakubovi Nefzerovi, alebo jeho nástupcovi Wolfgangovi.
Mňa zase prekvapilo, že Rysy nemajú nič spoločné s touto šelmou, ale ide o po goralsky výrazné čiary, rysy, ktoré na štíte vidno.
Áno, a pritom chata pod Rysmi má v erbe rysa (smiech).
Tiež ma prekvapil názov Patria. Myslel som si, že ide o patriu, vlasť a ono to s národovectvom nemá nič spoločné. Vysvetlíš?
Patria je z nárečového slova patrec, pozerať. Patria je ľahko dostupná vyhliadka, skadiaľ sa dalo pekne patrec.
V Tatrách máme aj Mlynára a Mlynárku. V pozadí Ťažký štít, ktorý dlhé roky volali Český. Omyl spôsobilo chybný preklad nárečového slova Ceška (Ťažká) do nemčiny.
A čo Furkotská dolina?
Keď sme tak blízko, nedá sa mi neopýtať na Furkotskú dolinu? Kto bol Furkot?
Všetko začal Furkotský potok, ktorý frkotal, žblnkotal. Evidujeme ale aj teóriu o keltskom pôvode slova.
Tieto prekvapivé nečakané vysvetlenia názvov sa mi páčia. Dáme ešte jeden?
Vrch Zlobivá chceli jazykovedci premenovať na Hnevlivú, našťastie k tomu nedošlo. Žloby totiž znamenajú po goralsky žľaby a s hnevom nemajú nič spoločné, nešlo teda o žiadny čechizmus.
Cítim, že k takýmto iniciatívam jazykovedcov nemáš veľkú sympatiu?
Popravde nie, podľa mňa historický aspekt má väčšiu hodnotu, ako dnešná spisovnosť. Niektorých premenovaní bola podľa mňa škoda.
Napríklad?
Nedávno premenovali hrebeň Hrubô na Hrubé. Prvý názov nám pritom navrával, že vrch sa nachádza v Liptovskej časti Vysokých Tatier. Podobne Pokrivník premenovali na Žihlavník, čím názov, podľa mňa na škodu, stratil svoj spišský nádych.
Pre Poliakov Otrhaná veža (Targana turnia), Slováci v nej ale vidia Biskupskú čiapku. Kým básnici sa tešia z rozmanitosti jazyka, horskí záchranári dvíhajú prst. Čím viac názvov toho istého objektu vo viacerých jazykoch, tým väčšia šanca omylu pri identifikácii miesta zranených, alebo zablúdených turistov.
Príde niekedy k zmene názvu aj zdola, od ľudí?
Ale áno. Oficiálny názov z máp Lomnická próba medzi Tatrancami už takmer nik nepoužíva. Pre nás je to Filmarák, Filmársky žľab, a to preto, lebo tvorcovia trilógie Medená veža tam počas nakrúcania postavili filmársku chatku.
Mne sa páči starý názov Lomničáku Dedo. Máš ty nejaký taký, ktorý by si radšej zmenil?
Ako si možno vycítil, som proti zmenám. Odstrašujúci príklad je Štít Františka Jozefa, Stalinov štít, Legionársky štít. Všetky tri názvy, ktoré nemali s Tatrami nič spoločné, musel istú dobu niesť Gerlachovský štít.
No môže sa táto skala volať inak ako Nákova?
Dračí hrebeň, Satan a Loktibrada
Ktoré názvy sú tvojou vyslovenou srdcovkou?
Názvy od poľovníkov a hľadačov pokladov, lebo v sebe nesú poetický a mytologický nádych. Prebúdzajú obrazotvornosť.
Uvedieme príklad?
Žabie plesá, kde žaby strážili poklady, Dračí hrebeň, Dračie hlavy, Dračie plesá, Satan, Pekelník, Loktibrada, Diablovina. V Tatrách máme ale aj veľa mníchov, anjelov, či mlynára a mlynárku.
Mytologická dračia rodinka v plnej zbroji: Dračie pleso s Dračím hrebeňom, v ktorom vidíte dve Dračie hlavy, sa nachádzajú v Dračej dolinke.
Ivan Bohuš: Priečne sedlo nazývajú inak
Aký je z tých veľkých máp najnovší názov?
Azda Pfinnova kopa z roku 1899 nad Téryho chatou. Na jej stavbe sa podieľali dvaja architekti, Josef Pfinn a Gedon Majunke. Kým Pfinnova kopa prežila, Majunkeho veža sa neujala a dnes jej hovoríme Priečna.
Tá má dokonca ale ešte jeden pre nás prekvapivý názov, konkrétne u Poliakov. Objasníš?
No, Poliaci jej hovoria Spaga a Priečne sedlo nazývajú Czerwona Lawka. Podobných rozdielov je ale viac. Rôzne názvy toho istého objektu sťažujú lokalizáciu pri záchranných akciách.
Aký názov zase pochádza z najväčšej diaľky, myslím od Tatier?
Povedzme, že to môžu byť Wahlenbergove plesá. Išlo o švédskeho botanika, ktorý v Tatrách v roku 1813 skúmal flóru. Hoci bádal v iných častiach Tatier, nepomenované plesá ostali vo Furkotke, tak ich má tam (smiech).
Krása! Studené pleso na Streleckej plošine Veľkej Studenej doliny.
Aké všetky jazyky teda v tatranských názvoch vstupovali do hry?
Slovenský, nemecký, maďarský, goralské nárečie, poľský a latinský.
Rómska komunita, ktorá tu tiež žije, sa na tatranskom názvosloví nepodpísala? Máme nejakú Cigánsku vežu, či žľab?
Nie. Aj z toho vidno, že do Tatier asi veľmi nechodili. Ak to ale odľahčím, máme Gipsyho feratu pomenovanú po horolezcovi Vladovi Tatarkovi, ktorého volali Gipsy.
Názvy tatranských plies
Zaujali ma názvy podľa farieb. Máme ich v tatranských názvoch zastúpené všetky?
Máme Modré pleso, Belasé, Sivé, Čierne, Zelené, Červené, Žlté a Biele. Pričom Biele je v skutočnosti veľmi tmavé. Názov je odvodený od Bielej vody, ktorú zase pomenovala biela pena. Teda okrem hnedej áno.
Kto má v Tatrách najviac názvov? Mňa tu zaujala Veľká, lebo od Velickej veže, doliny, po pleso a vodopád má asi všetko.
Neodvážim sa to určiť, ale pre Tatry je to bežné, že od hlavného objektu, ako je napríklad Batizovský štít, sa potom pomenúva veľa iných v okolí: les, pleso, potok, oko. A je to dobre, lebo si názvy ľahšie zapamätáš.
Ivan Bohuš pracuje na svojom sne vydať knihu, kde miesto poznatkov budú dominovať fotky.
Máš pri vydávaní kníh nejaký sen, ktorý si chceš splniť?
Rád by som vydal veľkú obrazovú publikáciu, kde budú dominantné fotky takmer bez textu. Kým teraz vydávame viac opisné knihy, táto by mala byť emotívna, navodiť ti pocity, ktoré prežívaš, ak si „hore“.
Máš už pre ňu materiál?
No, poctivo zbieram (smiech).
Bohušovci spolu. Otec a syn.
Základom najnovšej knihy Ivana Bohuša mladšieho Príbehy zemepisných názvov bola práca Ivana Bohuša staršieho „Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier“ z roku 1996.
Kým prvé dielo obsahovalo vysvetlenia k 2141 platným názvom a čítali ju najmä lingvisti, geografi a horolezci, najnovšia kniha je výber toho najdôležitejšieho pre širokú verejnosť.
Ivan Bohuš starší sa narodil v roku 1924 v Dechtároch a aj dnes v 93 rokoch stále pomáha vydavateľstvu svojho syna publikovať. Za život napísal, alebo spolunapísal 35 kníh!
Aký otec, taká Katka. Katarína Bohušová nie len že stále lezie po kopcoch, ale začala sa venovať i písaniu o Tatrách pre Tatranský dvojtýždenník.
Všetky tu prítomné fotky Tatier sú priamo z knihy o názvoch a z fotoaparátu Ivana Bohuša ml. Snímky, na ktorých je Ivan Bohuš, zase urobil Róbert Gálfy.
S Ivanom by sa o názvoch dalo hovoriť ešte hodiny. má ale zatiaľ len 16 strán, preto zatiaľ len toľko 🙂 Na ďalšie zaujímavé otázky dáva odpoveď jeho kniha.
