Elektrický bicykel? Poďme na to

Hneď na úvod jedna dôležitá informácia:

aj na ebajku sa musí po rovine a do kopca šliapať.

Akonáhle prestanete krútiť pedálmi, elektrický motorček sa zastaví. Cieľom nabitej baterky je bicyklovanie uľahčiť, nie úplne nahradiť.

Prišiel som si do požičovne vyzdvihnúť stroj. O elektrobicykloch som počul veľa, zvedavosť kulminovala. Skepticky som len neveril servismanovi Lukášovi, že všetko je ľahké a netreba sa učiť takmer nič. Mal pravdu. 

Vyrazil som. Prešiel som centrom Smokovcov a pustil sa stúpaním na Hrebienok.

Uff, … . Nezdalo sa mi, že by bicykel išiel nejako veľmi hladko, hoci motor bolo počuť. Čo sa deje?

Našťastie, po minúte a jednom pootočení hlavou som rozlúštil záhadu. Nebol by som to ja, keby som niečo technické nedoplietol!

Mal som zaradený ten najťažší prevod – najmenšie koliesko. Akonáhle som preradil na ľahší, zrýchlenie nabralo rozmery Ferrari.

Až som sa trocha hanbil, približujúc sa ku cyklistovi na tradičnom bicykli, ktorý spotený šliapal a zhlboka vydychoval.

Hoci vydávam asi štvrtinu jeho energie, môžem ho len tak predbehnúť? Bude to odo mňa pekné?

Iná možnosť nebola, tak som sa mu aspoň skúsil empaticky pozdraviť.

Ako sa ovláda elektrobicykel? Tlačítkom plus počas jazdy zvyšujete výkon, ktorým vám pomáha motor. Mínusom ho znižujete. 
OFF je nulový výkon, ním motor vypnete. Nasleduje najmenšia rýchlosť ECO,  pokračuje SPORT, TOUR až po najsilnejšie TURBO.  Displej tučnými dielikmi baterky informuje, koľko „elektropaliva“ vám ešte ostáva. Všetko, čo treba vedieť.

Prvý postreh – ebajk prehadzovačka

 
Prehadzovačku, viac koliesok na zadnom kolese teda treba používať! Nad predným náhonom netreba mudrovať. Na ebajkoch vpredu reťaz poháňa spravidla len jedno ozubené koleso.

Druhý postreh – ebajk rýchlosti

Oplatí sa skúšať nespočetné kombinácie prevodov a rýchlostí motora podľa toho, v akom stupni stúpania práve idete.

Je prioritou čo najmenej sa unaviť, ísť pomalšie a kochať sa krajinou, alebo byť čím skôr v cieli? Všetko máte vo svojich rukách!

Po pár kilometroch má nováčik predstavu, akú a kedy zaradiť rýchlosť a prevod, aby na danom úseku dosiahol, čo chce.

Nikdy som na Hrebienok nevyšiel s takou rýchlosťou, ľahkosťou a úsmevom. Na bežnom bicykli by ma nenapadlo ísť ešte na Sliezsky dom, či lomnický Štart. Na ebajku naopak. Človek dostane chuť presne na to. Pokračovať.

Aby nedošlo k omylu. Aj na ebajku sa zapotíte.

Len po ceste strminami nenastane také dramatické vyplavovanie endorfínov z extrémneho zadýchania. Povedzme, že ebajk miesto toho ponúka veľmi slušné a poctivé kardio.

A svaly, že ich máte, určite pocítite.

Z toho plynie samozrejme veľa výhod. Lebo často chcete prejsť toho čo najviac. Intenzívny tréning si možno nechať na inokedy.

Ebajk dáva veľkú slobodu a voľnosť v tom, že som sa len tak vybral na cesty, na ktoré normálne s bicyklom nevstupujem.
Ľahšie sa ním ide aj v „teréne“.
Fascinujúce bolo pre mňa priame porovnanie „kritických“ úsekov, kde sa obyčajne na bicykli najviac zapotím. Na ebajku som si na nich len tak do rytmu vyšľapoval a začal pospevovať. 
Ebajk na testovanie zapožičal jeden z partnerov –ky Intersport Gálfy Horný Smokovec.

„Děsne“ návykové

Počas testu som sa do reči pustil s viacerými okoloidúcimi. Niektorí ebajk videli prvýkrát v živote, iní mi zase rozprávali svoje skúsenosti.

Jeden turista z Prahy ma varoval:  „Dávajte si pozor, je to „děsne“ návykové!“

Na ebajku sa mi páči možnosť prispôsobíť si ho aktuálnym prioritám. Ja si na neho určite spomeniem, keď pôjdem napríklad na nejaký stredomorský ostrov.

Budem chcieť vidieť čo najviac a nie sa do kosti vyčerpať. Na druhej strane auto alebo motorka mi neumožnia prežiť fascinujúce krajinky a prírodu ako bicykel.

Alebo aj doma. V krásny slnečný deň si z Tatranskej Lomnice zájdem k Liptovskej Mare. Zašiel by som aj na obyčajnom bajku, ale … tak zažijem a stihnem oveľa viac 🙂

Inými slovami, do požičovne ešte zájdem.

Testoval Tomáš Tišťan. 

The post Ako šliapať na elektrickom bicykli? appeared first on Modrá Lanovka.

Prečo pre totálnych fajnšmekrov?

Po prvé, je v poľskom jazyku. Nie každý mu rozumie, alebo si ho užíva. Ak to pre vás neplatí, môžeme ísť ďalej.

Po druhé, natáčal sa v roku 2010 a nie je práve v top HD kvalite.

Ak prekonáte tieto dve prekážky, ako Tatranca vás čaká pekný zážitok!

V seriáli hrajú i Slováci. Herečka Eva Sákalová a superstarista Thomas Puskailer.

Je to seriál, nie všetko sa podarí zobraziť v realite. Napríklad slovenský turista sa volá Honza. Možno niektorí Slováci majú toto meno, ale typické asi nebude.

Človek sa ale niečo nové dozvie. Napríklad, že aj Poliaci nazývajú našu Horskú službu Horská. A mnoho, mnoho viac.

Možno len zopakovať, seriál pre tatranských fajnšmekrov 🙂

Stačí jeden klik:

Milovníkom goralského hardcoru sa zaiste zápači aj titulný soundtrack:

Foto: altube.tv, screenshot TVP

The post Pre totálnych fajnšmekrov appeared first on Modrá Lanovka.

Viackrát mi do očí udrela táto kampaň. Nabáda vymeniť auto za autobus, ak sa dá.

Veru, aj keď si to neradi priznáme, za posledných 15 rokov sme zbohatli. Oveľa viac používame autá. Sú i väčšie. Fábií a Fiatov Punto značne ubudlo.

Mnohé autobusové linky sú preto prázdnejšie.

Tiež zvyknem vymeniť auto za autobus.

V autobuse môžem čítať. Pracovať s mobilom. Alebo len tak relaxovať a pozerať sa z okna. V meste si môžem dať pivo. Môžem mať dobrý pocit, že som pomohol životnému prostrediu. Alebo že som ušetril euro.

Preto som sa kampani Zväzu autobusovej dopravy potešil. Rád o myšlienke nechať auto doma hovorím aj kamarátom.

A tu prichádza to čudné.

Kým niekto platí kampaň, spoločnosť SAD Poprad cestujúcich svojimi plagátikmi pri cestovaní autobusom naopak znechucuje.

Dobre, každý má iný prah citlivosti a zákazníckej náročnosti. Niekto sa možno len zasmeje, ale posúďte sami:

Takto popradské autobusy komunikujú s cestujúcimi.

Začnime tým „light“ príkladom, trocha úsmevným:

„V tomto autobuse každý človek spôsobuje radosť. Niekto svojím príchodom, niekto svojím odchodom.“

Určite sa nájdu problematickí cestujúci, ale prečo takýto odkaz?

„Tešíme sa, že ste si vybrali náš autobus“ mi dáva väčší zmysel, ak chcem mať viac cestujúcich.

Druhý príklad je ale oveľa častejší:

„Ak vám je ťažko povedať dve, či tri slová pri kupovaní cestovného lístka, tak čipovú kartu držte v takej výške, aby ju vodič pred sebou videl !!!“

Pre prípad, že by sila troch výkričníkov nestačila, hneď vedľa je ďalší empatický nápis o jedení.

V prvom rade by vodiči mohli byť kartám radi, lebo im šetria čas. Nemusia narábať s mincami. Ak ale treba cestujúcich upozorniť, dá sa azda aj inak:

„Veľmi nám pomôžete, ak úmysel platiť kartou dáte hneď vedieť pri nástupe. Ďakujeme!“ 🙂

Cestujúci je zákazník. Má svoje starosti a problémy. Ak mu ale vysvetlíte, aké je včasné upozornenie dôležité, mnohým urobí radosť uľahčiť šoférom robotu.

Nápisov tipu, „ak by si bol trocha inteligent, nenapadlo by ťa vystupovať prednými dverami“, je v autobusoch viacero.

A potom len taká obyčajná komunikácia.

Zažil som, ako do autobusu nastúpili piati ľudia. Všetci šoféra pekne pozdravili a poďakovali za lístok. On ani hlavou nepohol, nevydal zo seba hláska.

Niekto povie, že za tie peniaze, čo šoférom platia, buďme radi, že za volantom vôbec sedia. Avšak azda aj im skôr a veselšie ubehne robota, ak si s cestujúcimi vymenia pár slov.

Záverečná otázka teda znie:
„Naozaj chcete od Tatrancov a turistov, aby cestovali vašimi autobusmi?“

Tomáš Tišťan

The post Skúšajú tatranské autobusy revolučný marketing? appeared first on Modrá Lanovka.

vám preto ukáže, kadiaľ ísť a čomu sa vyhnúť.

Aktualizácia november 2018:

Tunel v Poronine je už hotový, preto dopravné obmedzenia na ceste do Zakopaného kvôli  stavbe už nie sú.

Tento príspevok ale o ceste do Zakopaneho nechávame na webe, lebo stále dobre poslúži. Ukazuje dve alternatívy ako sa do Zakopaného dostať. Odporúčame vyskúšať obe. Jednu cestou tam a druhú cestou späť.

Inak nový tunel je celkom zaujímavá dopravná stavba a veľmi zjednodušuje dopravu. Treba vidieť 🙂

Pokračuje pôvodný článok:

Tomu, kto príde do Tatier na viac dní, odporučiť ísť do poľského Zakopaného je takmer povinnosť. Ide o čarovné mestečko s neuveriteľne svojskou atmosférou.

Chodia tam aj mnohí Tatranci, ktorí si chcú občas odskočiť od horského ticha k davom rušnej ulice.

Do Zakopaného vedú v princípe dve základné trasy.

Jedna rýchlejšia cez hraničný priechod Podspády. Druhá, nazvime ju turistická s peknými výhľadmi cez prechod Lysá Poľana. Na mapke modrá.

Ak sa dnes rozhodnete pre rýchly sivý variant* cez Podspády, môžete ostať veľmi prekvapený. V Poronine, na známej odbočke cez železnicu uvidíte takýto obraz:

Neprejdete! 

Čaká vás približne 4 kilometrová obchádzka. Mapka ju už v označenej trase zahŕňa.

Dĺžka obchádzky sama o sebe nie je katastrofou. Kvôli viacerým križovatkám blízko seba však vytvára neuveriteľne dlhé zápchy. Tie Google do mapky nezapočítal.

Testovali sme to. Pod 20 minút zdržania sa počas dňa nedostaneme aj keby čo, 40 minút sa dokáže tiež poľahky prihodiť.

Preto, ak nemáte špeciálny dôvod ísť cez Poronin, do novembra 2018 odporúča ísť turistickou trasou cez priechod Lysá Poľana.

Lysá Poľana bola roky hlavným hraničným prechodom. Podspády sa pre verejnosť otvorili až po roku 1989 a pre zrýchlenie trasy si získali popularitu.

Potom je to už jednoduché.

Na tomto kruháči s krásnym pozadím treba zvoliť smer Zakopané. Ešte nedávno pred stavbou objazdu bolo treba na odbočenie striehnuť, bočná cesta bola skrytá a nevýrazná.

Ak aj pre nejaký dôvod predsa len zvolíte hraničný prechod Podspády, stále sa dá zápcham v Poronine vyhnúť. Na nasledujúcom kruháči Tadeusza Kościuszki 302 v Bukowine neodbočíte na Poronin, ale Poprad. Až sa dostanete na už spomínaný kruháč s krásnym pozadím a do Zakopaného bez zápch.

Alebo ako rafinovanú skratku z toho istého miesta možno použiť aj Sądelskú cestu:

Toď vsjo, základná informácia.

Ak vám ušetrí frustráciu zo 40 minútového pobytu v zápche, sa bude tešiť. Sme v cieľovom horskom mestečku:

Ak vás téma zaujala, máme ešte zopár zaujímavých info a obrázkov.

Poliaci sa pochlapili a problémovú situáciu v Poronine riešia vskutku veľkoryso. Tu možno kliknúť na vizualizáciu tunela a novej veľkej križovatky.

Že ide o veľkú stavbu, vidno aj z okna auta. Budúci tunel popod železnicu. Zápchy sú ako v piatok o 16.00 na prístavnom moste v Bratislave. Treba sa im vyhnúť.
Počas státia v zápche sa dá aspoň pozerať na masív Tatier.

Azda jediným pozitívom obchádzky je, že Slovák sa dostane do vnútra peknej dedinky Poronin.Inak by tam asi nešiel. My sme sa v Poronine cítili ako vo francúzskom filme o pokojnom živote na vidieku.

Aj na modrej turistickej trase je však čo vidieť.

Ak vám zvýši čas zastaviť sa len na jednom mieste, nech je ním kaplnka Jaszczurówka. Zistíte prečo. 

Pri už viackrát spomínanom kruhovom objazde s pekným pozadím je parkovisko. Možno vystúpiť a na to „pozadie“ sa pozrieť lepšie.

Upozorniť na stavbu tunela –ku navnadila aj táto tabuľa. Upozorňuje na problém v Poronine, turista z nej však ťažko niečo vyčíta. 

The post Ušetrite si 40 minút na ceste do Zakopaneho! appeared first on Modrá Lanovka.

Potvrdilo sa. Alma skrachovala.

Tí, čo nevedia, Alma bola sieť poľských supermarketov.
Lákala, lebo na Slovensku jej proťajšok dodnes nemáme.

Z časti sa o niečo podobné snaží Billa, Tesco a Lidl v časti svojich regálov, ale Alma bola taká celá. Zrodila sa za týmto účelom.

Potešiť gurmánov, šéfov kuchárov, labužníkov, milovníkov zdravej stravy delikatesami a pochúťkami. Ponúkať obrovský až neuveriteľný výber z každého druhu potravín.

Pri cestovinách ste našli 10 značiek, polovicu z nich v iných obchodoch strednej Európy kúpiť bolo nemožné. Pri rybách, sardinkách, pivách, hubách, strukovinách, káve to isté…. .

Inak povedané, kvôli „paste“ nebolo potrebné cestovať do Talianska i pivám do Belgicka. Domácu gastronómiu reprezentovala kyslá kapusta a znova široký výber zavarených húb.

Ja som sa vždy tešil na výber zelených čajov, húb, aj cestovín. Kupoval som si tam čiernu šošovicu, lebo u nás, nech ako som hľadal, som ju nenašiel.

Azda jedine vínami ma Alma nikdy nenadchla. Slovenský a poľský vkus je pri nich jednoducho veľmi odlišný.

Ak ste labužník, bavia vás všetky tie knihy o zdravej strave, radi kuchtíte, už len samotné prechádzanie medzi regálmi bol zážitok, hoci kúpiť človek toho nemusel veľa.

Do interiérového dizajnu investovali vskutku dosť, aby ste sa cítili skôr ako na trhovisku v historickom centre a nie v hale hypermarketu.

Asi to preháňali s dokladaním tovaru a obsluhy. Viditeľne mala trojnásobok zamestnancov ako iné obchody. Pri pokladni vám jeden niekedy balil veci do tašky. Asi aj tu strácali zbytočne náklady, ktoré nakoniec neustáli.

   
Definitívne zatvorené. Pre mnohých Tatrancov bola v Targu po zmrzline na námestí a trhoch Alma treťou naj atrakciou. 

Alma mi bola sympatická aj preto, lebo búrala hlúpe stereotypy o Poliakoch, u nás tak rozšírené. Keď mi manažér jednej popradskej firmy hovoril o spustení novej prémiovej značky jedného nápoja s cieľom exportovať do Nemecka, opýtal som sa na Poľsko.

Ohradil sa, že čo by robili v krajine vkusu pre lacný tovar a nekvalitu. Vtedy som ho poslal do Almy.

Nič to. Firmy vznikajú a zanikajú.
Počet ľudí, pre ktorých je jedlo zážitkom a slávnosťou a nie rýchle napĺňanie palivovej nádrže pri pozeraní televízora, rastie.

A s ňou aj ponuka dobrých vecí v obchodoch. Alma bola ale fenomén, pár riadkov na rozlúčku si zaslúži.

Tomáš TIŠŤAN

FAKTY:
Alma s pobočkami v celej krajine pôsobila v Poľsku 20 rokov. Problémy začali v roku 2014, minulý rok pri obrate sto miliónov eur dosahovala až 10-miliónovú stratu. Ešte vo februári tohto roku ju chcel zachrániť jeden investor, zhodou okolností z poľských Tatier, počas týždňa si to ale rozmyslel.

The post Alma už nie je medzi nami appeared first on Modrá Lanovka.