Erik Ševčík získal európske ocenenie pre najlepšiu incomingovú cestovku na Slovensku za rok 2018. Skvelá príležitosť porozprávať sa, ako funguje biznis zážitkovej a dobrodružnej turistiky v Tatrách.
Kto:
Cenu udeľuje organizácia Luxury Travel Guide so sídlom v Anglicku. Okrem rebríčkov vydáva medzinárodné turistické katalógy v segmente luxusných hotelov.
Komu:
Erik Ševčík, zakladateľ cestovnej kancelárie Adventoura Tours.
Čo:
Adventure Tour Operator of the Year 2018. Voľným prekladom najlepšia incomingová (tá, ktorá k nám turistov dováža) cestovka roka. Cenu udeľujú pre každú krajinu v troch kategóriách. Najlepší hotel, najlepšia cestovná kancelária a najlepšia reštaurácia.
Erik sa z ceny teší. Hovorí o povzbudení do ďalšej roboty.
Aký význam má pre teba táto cena?
Takýchto cien sa v turizme udeľuje viacero, preto ju nepreceňujem, ale ani nepodceňujem. Vidím v nej ocenenie mojej práce, že to robíme asi dobre. Úprimne, už len množstvo likov a prianí k cene od ľudí na Facebooku ma veľmi potešilo.
Odporúčaš sa teda prihlasovať do takýchto súťaží?
Práveže ja som sa neprihlásil, sami si ma vybrali a vyhral som v dvojkolovom systéme. Aj to zvyšuje moju radosť, že sa vyberá na základe systému kritérií, nie je to nejaká miss sympatie.
Očakávaš od nej aj praktický marketingový úžitok?
Cena prináša i to, že sa s cestovkou objavím v katalógu pre rok 2018, ktorý LTA umiestňuje v hoteloch luxusných sietí. Znova, neznamená to, že teraz prestávam robiť svoj marketing, od katalógu očakávam maximálne 5 percent nových klientov, ale nie je zlé byť tam.
Mnohí si takéto ocenenia dávajú na svoje weby, jedálne lístky, vizitky, … tiež ju tak využiješ? Má to zmysel, prináša to úžitok?
Ale áno, patrí to k tomu. Logo ceny si dám k podpisu do emailu. Aj keď nie je to moja prvá cena a logá by v emaile nemali zaberať viac miesta ako samotný text (smiech).
Erikov koncept vyjadrujú dve slová: Dobrodružstvo a zábava.
V cestovke ponúkaš dobrodružné veci. Splavy na divokej vode, paragliding, jaskyniarstvo, lezenie, bear-watching, vodenie psieho záprahu na snehu, pivný okruh, … . Čo majú najviac radi klienti a čo ty?
Dosť sa to delí podľa ročných období a aj podľa profilu klientov, z akej krajiny sú a podobne. U mňa platí to isté, je pre mňa super, že aktivity neustále striedame a vždy robím čosi trocha iné. Vyhovuje to mojej povahe. Mám rád teda všetko (smiech …)
Vzhľadom na takúto ponuku, musí byť majiteľ zážitkovej cestovky zároveň aj extrémny športovec?
Práve to o mne vie veľmi málo ľudí. Jazdil som závodne cyklotrial, získal aj nejaké medaily z európskych pohárov. Šport ma naučil istý režim, robiť plánovanie, prípravy, čo som potom využil aj pri rozbehu cestovky.
Kedy si založil Adventouru?
No, už je to sedem rokov. Predtým som ešte lietal trocha po svete, čo tiež neskôr cestovke pomohlo.
Kde si bol a čo si robil?
Tri roky v Kalifornii a rok na Novom Zélande som ľudí učil lyžovať a snowbordovať. Pol roka som pôsobil v Južnej Afrike. Celý čas som bol v prostredí lyžiarskych stredísk.
Také dlhé pobyty ti pomohli aj v zvládnutí angličtiny?
Výrazne, ale aj v inom. Všímal som si, čo funguje a majú inde a u nás nie.
Čo to bolo?
Mňa najviac zaujala pohoda. Nebrať život tak stresovo ako u nás. Aj keď mi v cestovke niečo pre nejaký dôvod niekedy nevyjde, nechcem z toho robiť drámu, ideme ďalej (smiech …)
Adventoura, aspoň mne sa zdá, že si trafil názvom klinec po hlavičke. Šikovne vyjadruje, čím sa firma zaoberá … Bol práve toto zámer?
Nemám rád, keď zatracujú slovenčinu a používajú iba angličtinu, zároveň mi dávala zmysel nejaká kombinácia. Tak mi prišla na um práve Adventoura.
V Adventoure Erikovi občas pomôže manželka Zuzka.
Skadiaľ najviac chodia do Tatier klienti dobrodružno-zážitkovej turistiky?
V zime sú to ľudia zblízka, najmä Poliaci a Maďari a v zime z celého sveta.
Je to niečo logické a prirodzené? Alebo majú Tatry šancu aj v zime prilákať klientov zo vzdialenejšej cudziny?
Posledné roky mám aj v zime napríklad veľa Austrálčanov. Veľmi sa tešia snehu, staviame igloo, chodíme na psie záprahy. Každým rokom ale pribúda viac nových národností.
Akých?
Čoraz viac sa objavujú ľudia z Afriky, Indie, pre mňa sú dôležití klienti z USA. Takisto posledné letá si Tatry a Slovensko obľúbili Izraelčania.
Zvyknú mať na teba rozdielne požiadavky?
Kým Angličania odo mňa chcú, aby som im pripravil 90 percent programu, Izraelčania si veľa vecí vygooglia a mňa využijú len na 10 percent svojho času. A potom logicky, Američanov fascinujúco nadchne, keď im poviem, že tento hrad postavili v roku 1200 a Izraelčanov z púšte zase zelená lúka v Liptovskej Tepličke.
A napríklad Indovia?
Ja im dám zoznam fotografií aktivít a to, čo ich zaujme najviac, si potom vyberú.
Stále niečo iné. Vyhovuje to Erikovej povahe i klientom.
Aký marketing ti najlepšie funguje?
Prvé tri roky som si platil reklamu na Googli, ale teraz jednoznačne vyhráva odporúčanie z úst do úst. Keď moji klienti o mne rozprávajú svojim známym a kamarátom.
Predsa len, si výrazný na sociálnych sieťach. Natáčaš videá, fotíš, zdielaš, taguješ, mriežkuješ, čo sa len dá. Pomáha ti to?
Áno, na sociálnych sieťach treba byť, tak sa o tebe dozvie mnoho ľudí. Aj keď to už nestíham presne vyhodnocovať a merať,
ktorý post a video mal aký zásah a či mi priniesol nejakých klientov.
Čo je najdôležitejšie, aby ti sociálne siete prinášali úžitok?
Pravidelnosť. Nepotrebuješ vôbec dve hodiny denne, iba každý deň tam dať aspoň jednu nápaditú vecičku.
Odporučíš kolegom Tatrancom v tomto smere nejakú fintu?
Twitter, hoci u nás sa takmer nepoužíva, treba používať aj Twitter, ak niekto chce získať turistov i mimo strednej Európy. Všimol som si, že v Tatrách ho má iba päť hotelov, pritom ponúka veľké možnosti.
V čom pomáha?
Oproti facebooku na efektívne šírenie odkazu netreba nevyhnutne platenú reklamu. Odkaz, fotka, story sa dostane k rôznym ľuďom, ktorých nepoznáš. Je výborný na získavanie nových kontaktov. Naopak, na facebooku, ak oslovíš niekoho mimo svojich priateľov, považuje sa to za spam.
Pre ľudí z veľkých amerických a ázijských miest je zážitkom i obyčajné blato alebo vatrička v lese. Občas zaklopú ale i slovenskí, najmä firemní klienti.
Pri začiatkoch na Twitteri radíš preštudovať si najskôr nejakú teóriu, alebo hneď založiť účet a skúšať? Zaberie veľa času ho zvládnuť?
Twitter je ľahký. Treba si založiť účet a začať ho používať. Ak by sme ho v Tatrách používali viacerí, prinieslo by to synergický efekt. Odkazy, ktoré sa teraz dostanú k sto osobám, by sa tak dostali k 500. Ak treba ešte nejakú bližšiu radu, môže mi hocikto pokojne aj zavolať.
Čo je na podnikaní v turizme a Tatrách najťažšie?
Odvody, … (smiech). Aj kvôli nim prežiť prvé tri roky, počas ktorých sa potrebuješ rozbehnúť.
S turistami si každý deň. Máš nejaký zážitok, ktorý ti nezmizne z hlavy a vie pobaviť?
Turistov rád učím po slovensky. Základné slovíčka, ahoj, dobrý deň. Raz na ceste na Hrebienok som 25-člennej skupine kórejských turistov povedal, aby pozdravili oproti idúcej skupine Čechov. Česi boli z toho sprvoti trocha v šoku, ako ich naraz zdraví toľko Kórejcov, oni mali veľkú radosť, že takto mohli použiť naučené. Jedni aj druhí sa z toho smiali a mali veľkú zábavu.
Často vyvolávaš takýto situačný humor a príhody?
Áno, to je môj veľký zámer, aby bola na výletoch zábava a sranda. Na to som tu.
Ako fotograf Erik vymýšla trasy aj vášnivým fotografom. Steve a Lindsay prišli „loviť“ tatranské snímky z americkej Filadelfie.
Je podľa teba nejaký trh, pre ktorý by boli Tatry ideálne, ale zatiaľ z tej krajiny k nám ľudia nechodia?
Niekto možno takto nasilu a cielene bojuje o kontrakty, ja skôr vsádzam na prirodzenú cestu a šírenie informácii. V každom prípade ale o Slovensku stále nevedia milióny ľudí, ktorí by tu inak prišli. Naposledy mi aj klienti z Dubaja povedali to isté. O existencii Slovenska vôbec netušili, Tatry našli surfovaním na Google Earth. Tak našli aj hotel a ten im odporučil mňa.
To je zaujímavé, potenciál na získanie nových krajín asi teda Tatry majú.
Áno, majú. Ak by sa organizácie a firmy, pôsobiace v Tatrách viac vzájomne podporili, tak ani ten turista z Dubaja by si nás nemusel nájsť iba náhodne na Google Earth.
