Heli-skiing. Tatranský horský vodca Róbert Gálfy hovorí, že pocit pri skialpe na vrtuľníku ňom je úplne iný, ako „na súši“.
Čaká vás desaťnásobná intenzita, ale aj náročnosť. Heli-skiing, teda skiialpinistické túry na vrtuľníku v panensky odľahlej prírode odporúča aspoň raz za život.
Robo si heli-skiing a vrtuľníkové vodenie klientov prvýkrát vyskúšal pred 17 rokmi v Kanade. Teraz prijal ponuku na niekoľko turnusov za polárny kruh vo Švédsku.
Heli-skiing sa stáva fenomén posledných rokoch. Z rozhovoru a snímok z dvoch rozdielnych lokalít pochopíte, prečo.
Heli-skiing: Rozdiely
Z tvojich komentárov, ale najmä fotiek na Facebooku z výletu vo Švédsku sálala vyslovená radosť. Spôsobuje ju vrtuľníkový skialpinizmus?
Každému odporúčam zažiť takýto trip a vyskúšať si ho aspoň raz za život. S vrtuľníkom je to úplne iné.
V čom iné?
Klasická skialpová túra, to je výstup na kopec, ktorý si vyberieš a potom ho zlyžuješ. A teraz si predstav, že za deň miesto jednej takejto trasy zlyžuješ takýchto vyslovene skialpinistických trás desať. Rozdielna je teda intenzita, s vrtuľníkom je enormná.
Teda heli-skiing prináša desaťnásobný zážitok?
No, najskôr si z toho úplne nadšený a ohúrený, potom sa ale prichytíš, že už toho máš dosť, lebo je to neuveriteľné náročné. Vysadia ťa na kopci, ty ho zlyžuješ a vrtuľník ťa čaká dole a okamžite ihneď letíš na ďalší kopec. Ak to robíš celý deň, šesť dní v týždni, je to obrovský nápor na telo. Má to ale riešenie, ako si z toho zobrať len to najlepšie.
Heli-skiing a príprava pred
Aké?
Po viacerých heli-ski tripoch odporúčam zvoliť si radšej trojdňový program na vrtuľníku a zvyšok venovať inému. Avšak bez ohľadu, koľko dní si nakoniec kto vyberie, odporúčam pripraviť sa ako na náročnú horolezeckú expedíciu. Precízne posilovať nohy a chrbát. Človek by veru nepovedal, že je to potrebné, ale potom ho heli-skliing nechá prekvapeného ako mňa prvý krát v Kanade.
Ako?
Pred prvým výletom nás zaujalo, ako všetci robili strečing. Sme sa na tom bavili, že čo to robia, či sa tu niekto pripravuje na spartakiádu a samozrejme išli sme si ešte na polhodiny oddýchnuť. Už po prvom dni nás ale smiech prešiel, pochopili sme zmysel ich rozcvičky. Záťaž a intenzita lyžovania, ktorú spôsobuje heli-skiing, bola za deň obrovská. Po 4 dňoch sme sa nevedeli vystrieť. Človek, ktorý príde nepripravený, trpí. A to je škoda, lebo pekných stránok heli-skiing prináša oveľa viac (smiech).
Heli-skiing vo Švédsku dovoľuje, aby horský vodca ovplyvňoval trasy túr. Ukáže muldičku, ktorá ho zaujme a pilot, ak je to možné, pristane.
A vyberať je veru z čoho! Roba v oblasti švédskeho Björkliden a Riksgränsen nadchol divoký charakter prírody a nekonečné neobývané pláne.
Heli-skiing: Skialpinistických zjazdov a výhľadov je takmer nekonečný počet. Na pásoch sa nestúpa, ide sa len „dole“.
V „chotári“ dedinky Björkliden.
Len čo človek zlyžuje kopec, vrtuľník ho ihneď berie na ďalší. Nápor na telo a kondíciu je obrovský.
Robova manželka Silvia s protilavínovým ABS batohom.
A znova! Poď ho do neznáma!
Začal to Hans Gmoser
Prečo ste si vybrali na prvýkrát práve Kanadu?
Vtedy skôr ona nás. Samotný „vynázelca“ a zakladateľ heli-skiingu Hans Gmoser si nás v roku 1998 zavolal do údolí a na kopce pohoria Selkirk v Britskej Kolumbii. Potreboval vodcov, že aby sme sa išli pozrieť.
Dohodli ste sa?
Ponuku sme vtedy odmietli. Napriek našim fascinujúcim zážitkom ako turistov z pohľadu horských vodcov heli-skiing v Britskej Kolumbii zahŕňala aspekty, ktoré u mňa, aj Milana „Ema“ Sekelského rozhodla pre návrat do Európy.
V čom vás tam heli-skiing odradil?
V Kanade na rozdiel od Švédska sa všeobecne lieta veľkými vrtuľníkmi. Vodcovia už o šiestej s pilotmi študujú meteo výsledky. Podľa nich sa rozhodnú, kde sa pôjde. Pripadalo mi to obmedzujúce pre moju kreativitu ako vodcu, keď máš stále dopredu určenú trasu, cítil by som sa skôr ako taxikár. Hoci, samozrejme, preháňam, lebo zodpovednosť a počet úloh vodcu pri vrtuľníkových túrach je obrovský.
Čo by ti vtedy najviac chýbalo v porovnaní s klasickým „pozemným“ vedením?
Rozvíjať svoj potenciál. Do Kanady sme prišli rovno zo Švajčiarskeho Zermattu, kde som často vodil aj na trasách, ktoré som predtým nikdy neprešiel. Na ne som sa v noci musel tvrdo pripravovať. Písal som si azimuty, výšky a stále som sa sebazdokonaľoval. Asi aj kontrast so Švajčiarskom, skadiaľ sme práve prišli, zohral svoje.
Viac som si vyberal
Teraz, o 19 rokov neskôr, si ale ponuku vodiť s vrtuľníkom za švédskym polárnym kruhom prijal. Heli-sking vo Švédsku vyzerá inak?
Rozdielov je viacero, ale z pohľadu vodcu sú to napríklad práve možnosti výberu. V Škandinávii pri lete si vodca obzerá terén a keď sa mu zapáči nejaká muldička, kopec, pilotovi našepká, pristaňme a ide sa tam. Aj keď opakujem, aj v Kanade si vodca odmaká svoje, nehovoriac o tom, že musí byť extrémne lyžiarsky zdatný a najmä pracuje v neuveriteľne atraktívnej prírode.
Aké úlohy má na starosti horský vodca s vrtuľníkom v Kanade?
Podstata remesla je aj tam rovnaká. Úlohou je zabezpečiť, aby mal klient z lyžovačky pôžitok. Ak ideš sám na kopec, zastaneš hocikde, ale idúc s klientmi musíš vždy vybrať na svahu bezveterné slnečné miesto, z ktorého je navyše pekný výhľad. Aby mal klient zážitok, toto neustále vtĺkame mladým vodcom do hláv, aby na to nikdy nezabudli.
Heli-skiing je rozdielny podľa krajín. V Kanade lietajú väčšie stroje, ktoré berú 9-členné tímy lyžiarov. Postoje, postup nastupovania a pravidlá bezpečnosti si musia lyžiari pred prvou túrou natrénovať.
Lyže má pri preprave má na starosti horský vodca.
Heli-skiing kvôli náročnosti programu nedovoľuje strácať čas. Takto vyzerá nacvičená pozícia lyžiarov pred pristátím a nastupovaním.
A môže sa nastupovať! Koordinovane, pritom rýchlo.
V Kanade si sa ako vodca aj niečo naučil?
Čo som predtým v Európe nezažil, bola práca s píšťaľkou. Prevýšenia svahov v Kanade dosahovali okolo 1000 až 1200 metrov a striedali sa rôzne pásma. Preto vodca išiel vždy prvý a v lese, kde ho nebolo možno dovidieť, udržiaval kontakt s klientmi práve pískaním. A ešte ma zaujalo jedno núdzové pristátie a ako na´boli pripravení.
Skialp v Kanade
Čo sa stalo?
Kvôli náhlej zmene počasia sme neplánovane pristáli v jednej dolinke. Na moje prekvapenie tam mali zakopané balíčky s núdzovými potravinami a dekami. Ale znova, treba si uvedomiť, že vzdialenosti v týchto lokalitách sú obrovské, vlastne ide o samotný prapôvod vzniku heli-skiingu. Dostať sa tam, kedy by to len tak nebolo možné. Pred letom klienti absolvujú pedantný výcvik v hľadaní v lavíne, aj keď trasy vyberajú dôsledne tak, že k lavínovej situácii by nemalo dôjsť.
Z rozprávania o náročnosti túr vystáva otázka, sú aj nejaké výkonnostné požiadavky na samotných turistov, ktorí sa chcú zúčastniť?
Prvý deň sa venuje ľahším aktivitám, podľa ktorých priebehu sa klienti rozdelia do skupín. Zažil som, ako z tej našej jedného človeka preradili, lebo nestíhal a logisticky je to tak zariadené, že zdržania sú prakticky nemožné.
Za všetkým hľadaj prašan
Sú to tie prevýšenia, ktoré robia kanadsý heli-skiing taký populárny?
Áno, alebo lepšie to vyjadrím slovom SNEH, SNEH a ešte raz SNEH. Jednak ho pri takom zjazde zažiješ všetky jeho formy, od vyfúkaného na vrchole, po rajský prašan, kôru a špinavé blato v dojazde. Dominuje ale spomínaný úžasný prašan, ktorý, aj by som si tipol, je hlavným lákadlom, prečo aj toľko Európanov trieli za oceán.
V Tatrách a Alpách taký nemáme?
Vskutku sneh je úplne iný, niektorí hovoria, že najmä kvôli blízkosti mora má odlišné zloženie. Spadne ho tam 11 až 12 metrov za rok, je viac prevzdušnený, no doslova páperie. Že tu nerozprávam rozprávky, dokazujú aj rozmery lyží. U nás majú bežne šírku 7 až 8 centimetrov, tam je ale potrebných 12 až 16, dvojnásobok. Cítiš sa ako na vodných lyžiach, v tom snehu doslova plávaš, čo ti prináša neskutočný zážitok.
Teda v tomto zmysle more potešuje lyžiarov?
Áno, ale je tu ešte jeden rozdiel. Veľká časť zjazdov tam prebieha v lese pomedzi stromy a aj les samotný má veľkú schopnosť udržiavať sneh v „prašanovom“ stave.
Množstvo trás prechádza cez kanadské lesy, aj to výrazne ovplvyňuje kvalitu snehu.
Stredoeurópanov do Kanady ťahá neuveriteľne páperový prašan. Pre nás aj nezvyklo hlboký sneh vie byť sám o sebe zážitkom.
Skialp vo Švédsku
Zaujalo ma, čo si vravel, že vo Švédsku si vodca na vrtuľníku sám vyberá, kam skupina pristane. Je to tam benevolentnejšie?
To v žiadnom prípade nemožno povedať. Iné sú hory, prevýšenie sa tam pohybuje od 300 do 600 metrov. Všetci musia mať protilavínové ABS batohy. Prísny je režim manipulácie s lyžami, nesmieš ich nosiť smerom hore, vyzúvať z lyží sa musíš asi 20 metrov od vrtuľníka, jednoducho aby sa nedostali do kontaktu s vrtuľou. A prísne je zakázané, na čo som musel dávať veľký pozor, lebo mám to vo zvyku pri aute, oklepávať si lyžiarky o vrtuľník. (smiech)
Pre tých, ktorí nepoznajú ABS batohy, čo to je?
V prípade lavíny vystrelia a nafúknu sa. Používajú sa aj v Tatrách. Princíp je ten, že sneh je vlastne zamrznutá voda a aj v ňom ťa takýto nafúknutý balón nadnáša. Je už veľa aj video záznamov, ktoré dokazujú ich účinnosť. Samozrejme, dôležité sú aj inštrukcie na zabránenie nafúknutia v kabíne vrtuľníka. To by bol veru problém (smiech).
S pilotom ste sa nakoniec bližšie spriatelil?
Opakujem, na to ani nebol čas, ale môj obdiv voči nim je totálny. S vrtuľníkom pristával na hocijakých miestach, tak ľahučko ako my parkujeme auto v meste. Spomenul som si vtedy na našich pilotov, ktorí sa tešia, že idú na akciu, lebo si môžu zalietať. Tam lietal neustále a bolo to vidno.
Björkliden a Riksgränsen
Ísť po rokoch znova na helli-skiing si sa rozhodol len tak spontánne?
Práveže, vôbec nie. Oslovil ma môj dobrý kamarát a šéf českých horských vodcov Josef „Pepino“ Šimůnek. Najskôr som váhal, priznávam, na severe som nikdy nebol a ani ma doteraz špeciálne nelákal. Teraz viem, že som urobil najlepšie, čo som mohol (smiech).
Dôvod? Čo sa ti najviac páčilo?
Ten ultra divoký charakter prírody ma nechal v nemom úžase. Nekonečné pláne, kedy nevidíš žiadnu, ale žiadnu chatu, či dom, skoro ako na mesiaci. A ty tam lyžuješ, lyžuješ a lyžuješ. Bonusom je tiež blízkosť. Let od nás do švédskej Kiruny trval pol dňa. A do dedinky Björkliden autom zo dve hodinky. Inak v Kirune ma prekvapilo, v tamojších baniach baniach pracuje veľa Čechov a Slovákov v baniach. Úprimne, už teraz chystám návrat.
Na to isté miesto?
Áno, ale aj iné. Teraz som išiel vlastne nepripravený vediac, že Pepino ako vodca mi všetko ukáže. Na druhý raz sa ale chystám s mapami a takto spoliehajúc sa sám na seba chcem vyraziť do tej divočiny. Jednoducho láka ma vychutnať si to, čo v Tatrách a Alpách nepoznáme. U nás z hockadiaľ zídeš, čaká ťa dedinka alebo mestečko. Tam si ale úplne odkázaný len na svoju orientáciu, ak sa tak rozhodneš.
Robov zmenený objaviteľský vzťah k Škandinávii má na svedomí heli-skiing a himalajista Pepino Šimůnek.
Okrem skiialpinizmu, čo sa v oblasti dá ešte robiť?
Cross country ski je tam tiež veľmi populárny, ale aj iné aktivity. Napríklad snežné skútre na veľkom zamrznutom jazere, ku ktorému z celej Škandinávie prichádzajú ľudia na karavanoch.
Budúci rok: Narvik
A tie iné miesta? Kam ťa to ešte ťahá?
Björkliden je len na skok od nórskeho prístavného mesta Narvik. S nádhernými kopcami. Pustiť sa šliapať na lyžiach hore od mora je pre mňa neskutočne lákavé. (smiech)
Kedy sa začína sezóna? Chodia tam ľudia aj v lete?
Trvá od začiatku apríla do konca mája. To som si práve neuvedomil, je to spôsobené polárnu nocou, v decembri je tam jednoducho stále tma. V lete áno, dokonca je populárny aj takzvaný vrtuľníkový hiking, znova uľahčuje prístup na nedostupné miesta.
Sneh sa v lete roztopí?
Áno.
Vráťme sa ku zakladateľovi heli-skiingi Gmoserovi. Zdá sa, že sa jeho nápad ujal?
Úplne. Dnes heli-skiing ponúkajú desiatky spoločností, stal sa z neho fenomén. Pritom naozaj prišiel len tak do Kanady a začal s jedným vrtuľníkom, konkrétne v roku 1965. Úspechu, aký vyvolal, sa vôbec nečudujem. Vrtuľník ponúka jednoducho nové možnosti a zážitky, ktoré bez neho človek nezažije.
Zhováral sa: Tomáš Tišťan
Zaujal Ťa rozhovor o heli-skiingu? V tom prípade 
odporúča pozrieť aj SÚVISIACI ČLÁNOK:
Skialpový trip do švédskych kopcov na foto a videu. Viac fotiek z viacerých uhlov, viac inšpirácie 🙂
