Ako takmer pri každej návšteve Krakova som sa tešil, že zájdem aj do Almy. A zrazu nič, už nie je. Na ceste domov som sa pozrel v Novom Targu, kde sme sa mnohí Tatranci v nej často zastavili.

Potvrdilo sa. Alma skrachovala.

 

Tí, čo nevedia, Alma bola sieť poľských supermarketov.
Lákala, lebo na Slovensku jej proťajšok dodnes nemáme.

Z časti sa o niečo podobné snaží Billa, Tesco a Lidl v časti svojich regálov, ale Alma bola taká celá. Zrodila sa za týmto účelom.

Potešiť gurmánov, šéfov kuchárov, labužníkov, milovníkov zdravej stravy delikatesami a pochúťkami. Ponúkať obrovský až neuveriteľný výber z každého druhu potravín.

 

Pri cestovinách ste našli 10 značiek, polovicu z nich v iných obchodoch strednej Európy kúpiť bolo nemožné. Pri rybách, sardinkách, pivách, hubách, strukovinách, káve to isté…. .

Inak povedané, kvôli „paste“ nebolo potrebné cestovať do Talianska i pivám do Belgicka. Domácu gastronómiu reprezentovala kyslá kapusta a znova široký výber zavarených húb.

 

Ja som sa vždy tešil na výber zelených čajov, húb, aj cestovín. Kupoval som si tam čiernu šošovicu, lebo u nás, nech ako som hľadal, som ju nenašiel.

Azda jedine vínami ma Alma nikdy nenadchla. Slovenský a poľský vkus je pri nich jednoducho veľmi odlišný.

Ak ste labužník, bavia vás všetky tie knihy o zdravej strave, radi kuchtíte, už len samotné prechádzanie medzi regálmi bol zážitok, hoci kúpiť človek toho nemusel veľa.

 

Do interiérového dizajnu investovali vskutku dosť, aby ste sa cítili skôr ako na trhovisku v historickom centre a nie v hale hypermarketu.

Asi to preháňali s dokladaním tovaru a obsluhy. Viditeľne mala trojnásobok zamestnancov ako iné obchody. Pri pokladni vám jeden niekedy balil veci do tašky. Asi aj tu strácali zbytočne náklady, ktoré nakoniec neustáli.

   
Definitívne zatvorené. Pre mnohých Tatrancov bola v Targu po zmrzline na námestí a trhoch Alma treťou naj atrakciou. 

 

Alma mi bola sympatická aj preto, lebo búrala hlúpe stereotypy o Poliakoch, u nás tak rozšírené. Keď mi manažér jednej popradskej firmy hovoril o spustení novej prémiovej značky jedného nápoja s cieľom exportovať do Nemecka, opýtal som sa na Poľsko.

Ohradil sa, že čo by robili v krajine vkusu pre lacný tovar a nekvalitu. Vtedy som ho poslal do Almy.

 

Nič to. Firmy vznikajú a zanikajú.
Počet ľudí, pre ktorých je jedlo zážitkom a slávnosťou a nie rýchle napĺňanie palivovej nádrže pri pozeraní televízora, rastie.

A s ňou aj ponuka dobrých vecí v obchodoch. Alma bola ale fenomén, pár riadkov na rozlúčku si zaslúži.

Tomáš TIŠŤAN

FAKTY:
Alma s pobočkami v celej krajine pôsobila v Poľsku 20 rokov. Problémy začali v roku 2014, minulý rok pri obrate sto miliónov eur dosahovala až 10-miliónovú stratu. Ešte vo februári tohto roku ju chcel zachrániť jeden investor, zhodou okolností z poľských Tatier, počas týždňa si to ale rozmyslel.